Niekto nedočkavo čaká na prvé čerešne či jahody, iný na hrozno, ale praví gurmáni najväčšmi vyčkávajú na apríl a máj, keď je sezóna špargle. Vtedy sa jej treba najesť dosýtosti, o niekoľko týždňov už totiž bude neskoro.
Skoré odrody špargle pochádzajú zo slnečných oblastí Grécka, ale o niekoľko týždňov neskôr už dozrieva aj špargľa na poliach západnej Európy. U nás nepatrí k tradičným druhom zeleniny a jej pestovanie nie je príliš rozšírené. Je to škoda, lebo nič nebráni, aby sa s úspechom pestovala aj v našich záhradkách. Špargľa vyžaduje ľahké pôdy a neznáša ťažkú vlhkú zem. Keďže ide o trvácu zeleninu (na jednom stanovišti vydrží 15-20 rokov), treba pôdu pred založením špargľoviska poriadne pripraviť. Špargľu predávajú suchú v zväzkoch a v rôznych farebných variantoch - bielu, fialovú i zelenú.
Obsah vitamínov a minerálov v špargli
Špargľa v 100 g obsahuje 20 kalórií, 0,1 g tukov, 3,9 g sacharidov (z toho 1,9 g cukry), 2,1 g vlákniny, 2,2 g bielkovín. Ďalej obsahuje vitamín A, takmer všetky vitamíny skupiny B, vitamín C, E, K a z minerálnych látok obsahuje draslík, zinok, vápnik, horčík, fosfor, železo a sodík.
Špargľa je preborníčka v obsahu kyseliny listovej-B9: jeden gram zeleniny obsahuje viac ako jeden mikrogram (milióntina gramu) kyseliny. Už sto gramov špargle pokryje odporúčanú dennú dávku tejto biologicky aktívnej látky. Nedostatok kyseliny listovej spôsobuje neurotickú úzkosť, skľúčenosť, nedostatok koncentrácie.
Špargľa bráni infekcii močových ciest
Špargľa obsahuje vysoké hladiny aminokyselín, čo z nej robí prirodzené diuretikum. Inými slovami, konzumácia špargle pomáha prepláchnuť prebytočnú tekutinu a soľ z tela, čo pomáha zabrániť infekciám močových ciest.
Špargľa je afrodiziakum
Špargľa je prírodné afrodiziakum vďaka vitamínu B6 a kyseliny listovej, ktorý pomáha zvýšiť pocity vzrušenia. Navyše vitamín E stimuluje pohlavné hormóny, vrátane estrogénu u žien a testosterónu u mužov. Taktiež obsahuje zinok, ktorého nedostatok spôsobuje nedostatočné libido, neschopnosť orgazmu a inpotencie.
Špargľa uľahčuje "opicu"
Symptómy "opice" zahŕňajú nevoľnosť, únavu, vyčerpanie a dehydratáciu, ktoré sa môžu vyliečiť podávaním špargle. Listy a výhonky pomáhajú pri znižovaní toxicity v pečeni, ku ktorej dochádza po nadmernej konzumácii alkoholu.
Špargľa omladzuje bunky
Špargľa patrí k najlepším omladzovacím prostriedkom v prírode. Jarná vitalita sa nám so špargľou dostáva priamo do krvi a to je dôležité najmä pre starších ľudí.
Špargľovú sezónu by sme bezpodmienečne mali využiť na špargľovú kúru. Špargľa aktivizuje metabolizmus celého organizmu. Už po týždni (denne treba skonzumovať 200 g špargle) sa budete cítiť svieži a vitálni.
Neurodegeneratívne ochorenia ako Alzheimerova choroba alebo demencia môžu byť veľmi stresujúce nielen pre postihnutého, ale aj pre ich rodinu. Konzumácia špargle znižuje riziko vzniku takéhoto ochorenia vďaka obsahu kyseliny listovej. Zohráva úlohu aj pri produkcii serotonínu, ktorý je dôležitý na zabezpečenie správneho kognitívneho a behaviorálneho vývoja.
Špargľa bojuje proti akné
Niacín-B3 v špargli je zlúčenina, ktorá vás môže zbaviť najťažších prípadov akné. Pomáha tiež pri znižovaní podráždenia a začervenanie, ktoré je spôsobené po akné. Antioxidanty, ktoré obsahuje, sú schopné bojovať proti škodlivým radikálom, ktoré spôsobujú zmätok v tele a spôsobujú, že kožné bunky starnú rýchlo.
Špargľa zmierňuje menštruačné príznaky
Predmenštruačný syndróm, kŕče a výkyvy nálady sú všetci nezvaní hostia, ktorí sprevádzajú menštruáciu ženy. Vitamín K a vápnik v špargli zmierňujú tieto príznaky. Kým vitamín K bojuje proti bolestivým kŕčom tým, že znižuje nadmerné zrážanie krvi, vápnik pomáha pri redukcii nadúvania, bolesti hlavy a náhlej zmeny nálady.
Špargľa pomáha liečiť príznaky epilepsie
Hlavnými príznakmi epilepsie - neurologického ochorenia sú bolestivé záchvaty. Kŕče, ktorými trpia jednotlivci, sú veľmi bolestivé a obmedzujú kontrolu svojho tela. Špargľa je užitočná ako bylinný liek na epileptické záchvaty.
Špargľa znižuje zápal spôsobený reumatizmom
Reumatická artritída je u seniorov veľmi bežná a vyznačuje sa zápalom, bolesťami kĺbov a obmedzeným pohybom. Niacín-B3 je často predpisovaný na zníženie tejto bolesti, ale príjem špargle môže poskytnúť potrebné množstvo bez vyvolania škodlivých vedľajších účinkov, ktoré liek robí. Jeho vlastnosti tiež pomáhajú znižovať opuchy a bolesť kĺbov.
Ako špargľu nakupovať?
Pri kúpe dávame pozor na hladkú pokožku, žiarivo zelenú farbu, kompaktné hlavy a čerstvo vyrezané konce.
Ako špargľu skladovať?
Špargľu omotáme gumičkou, zrežeme konce a ponoríme do pohára s vodou cca 2 cm od dna, tak aby boli konce špargle namočené. Pohár prikryjeme voľne plastovým sáčkom a uložíme do chladničky, kde takto vydrží až týždeň. Ak voda vyzerá zakalená vymeňte ju podľa potreby.
Ako špargľu spotrebovať?
Špargľa má delikátnu príchuť a môže byť konzumovaná surová, grilovaná alebo pečená. Môže byť pridaná ako prísada do uhoriek, šalátových receptov a polievok. Výhonky tejto rastliny si môžete vychutnať ako predjedlo a sú pripravené rôznymi spôsobmi po celom svete.
Klaus Oberbeil a MUDr. Christiane Lentzová - Ovocie a zelenina ako liek
Máloktorý rastlinný rod sa môže pochváliť takou pestrou skladbou druhov ako práve asparágus. Kým niektoré sa využívajú pri aranžovaní kytíc, iné sa pestujú ako izbové rastliny. Medzi druhmi patriacimi do tohto stále málo známeho rodu nechýbajú ani tie, ktoré sa pestujú za účelom konzumácie.
V posledných rokoch sa asparágus dostal trochu do úzadia. V súčasnosti sa v interiéroch a na záhradách nevyskytuje tak často ako v 2. polovici predošlého storočia. Milovníkom izbových rastlín a záhradkárom, ktorí ocenia jedinečný vzhľad a možnosť pestovať jednotlivé druhy aj v náročnejších podmienkach, však má stále čo ponúknuť.
Odkiaľ sa k nám asparágus dostal?
Pôvod tejto rastliny nie je celkom známy. Nejasnosti okolo jej histórie spôsobuje rozmanité druhové zloženie, v ktorom nechýbajú ani druhy preradené do rodu asparágus z iných rodov. Príkladom je asparágus lekársky, známy ako špargľa, ktorý má pôvod inde ako okrasné druhy. Rastlina sa tak sem dostala z viacerých kútov planéty od Indie cez Stredomorie až po Afriku. Práve africký kontinent je miestom, kde má pôvodný domov najviac zo zhruba 300 aktuálne známych druhov.
Expanzia okrasných asparágusov
Aj keď v súčasnosti sa na starom kontinente stretávame skôr so „zeleninovými“ druhmi, prvá väčšia expanzia asparágusu v Európe sa spájala s okrasným pestovaním. Tá začala po tom, čo nemecký botanik Carl Ludwig Sprenger začal rozširovať vybrané druhy v Nemecku a v jeho okolí. Práve po ňom je pomenovaný aj jeden z najčastejšie pestovaných izbových druhov, aké môžeme vidieť v interiéroch.
Najpestovanejšie druhy asparágusu
Asparágus Sprengerov
Rastlina, ktorá nesie názov po spomínanom nemeckom botanikovi, patrí k tým najznámejším. Do Európy sa dostala až z juhu Afriky, kde ju považovali skôr za invazívnu burinu. U nás je už zhruba 100 rokov jednou z najkrajších izbových rastlín, ktorá sa pestuje najmä kvôli netypickým listom pripomínajúcim malé zelené ihličky.
Asparágus kosákovitý
Jedná sa o mierne popínavý druh, ktorý sa vyznačuje dosť rýchlym rastom. Podobne ako v prípade vyššie uvedeného asparágusu, aj tento druh býva v niektorých častiach sveta považovaný za invazívnu burinu.
Asparágus perovitý
Tretí z najčastejších druhov je obľúbený kvôli svojmu vejárovitému vzrastu. Optický vejár vytvárajú svetlozelené listy, ktorých dĺžka zvykne dosahovať 30 až 50 cm.
Asparágus hustokvetý
Ďalší z druhov pripomína papraď, vďaka čomu si vyslúžil ľudový názov špargľová papraď. Do Európy sa dostal z Mozambiku a z Juhoafrickej republiky, kde býval už pred niekoľkými storočiami súčasťou okrasných záhrad.
Asparágus lekársky (Špargľa)
Tento druh pôvodne patril do rodu ľalia, no postupne ho preradili pod asparágus. Známy je najmä kvôli mladým podlhovastým výhonkom, ktoré sa zbierajú za účelom konzumácie. Podľa niektorých štúdií sú dokonca jednou z najzdravších zeleninových plodín.
Spôsob pestovania sa veľmi nelíši
Druhov asparágusu, ktoré sa dajú pestovať ako okrasné alebo úžitkové rastliny, je podstatne viac. Napriek pestrému druhovému zloženiu sa však podmienky na pestovanie príliš nelíšia. Dôvodom je hlavne nižšia náročnosť rastliny, vďaka ktorej si nachádza miesto takmer všade na záhradách aj v interiéroch, kde jej doprajeme optimálnu teplotu, vhodnú polohu a správnu opateru počas rastu.
Aké podmienky asparágus vyžaduje?
Poloha
Výber miesta, kde bude asparágus pestovaný, nie je kľúčový len kvôli dostatočnej intenzite svetla. Pri výsadbe nezabúdajte ani na voľný priestor v okolí kvetináča. Asparágus sa totiž rýchlo rozširuje až do výšky 1 m a šírky niekoľkých desiatok centimetrov.
Teplota
Kľúčová pre zdravý rast je aj teplota. Rastlina je síce teplomilná a vyžaduje teplotu aspoň 20 °C, no to platí iba počas letnej sezóny. V zime jej vysoké teploty skôr prekážajú, čo je dôvodom, prečo mnohým pestovateľom uhynie. V najchladnejšom období roka jej doprajte teplotu okolo 15 až 17 °C.
Substrát
Pri výbere pôdy môžete vsadiť na viacero druhov substrátov. Rastlina sa dokáže uchytiť v akejkoľvek ľahšej zemine, ktorá je dostatočne priepustná. Pôda by mala obsahovať množstvo živín, ktoré asparágus dosť rýchlo spotrebúva.
Pravidelná starostlivosť o asparágus
Zálievka
Bez ohľadu na zvolený druh polievajte asparágus častejšie ako väčšinu izbových kvetov. Rastlina vyžaduje, aby bol substrát neustále vlhký, no nie úplne premočený. Polievať by ste ju mali každý deň alebo aspoň raz za dva dni. V zime môžete zálievku obmedziť a pri každom polievaní počkať, kým pôda vyschne.
Hnojenie
Vzhľadom na spomínanú potrebu vyššieho množstva živín by ste asparágus mali viackrát pohnojiť, najlepšie tekutým hnojivom aplikovaným vo forme bežnej zálievky. Hnojte len do obdobia zazimovania. Po zime môžete prvýkrát hnojiť na začiatku jari, kedy sa rastlina prebúdza a je najaktívnejšia.
Presádzanie
Napriek tomu, že asparágus sa rýchlo rozširuje, presádzať ho stačí raz za dva až tri roky. Proces presádzania prebieha vybratím celej rastliny a jej následným presadením do väčšej nádoby, kde bude mať dostatok miesta na ďalší rast. Pri presádzaní dávajte pozor na korienky, ktoré sú tenké a môžu sa rýchlo potrhať.
Tipy, kde pestovať okrasný asparágus
V závesnom kvetináči ako popínavú rastlinu.
Menšie druhy sa hodia na stoly alebo poličky.
Na podlahe, no nie v rohoch, kde nie je svetlo.
Na jar a v lete môžu byť aj vonku na záhrade.
Pestovanie asparágusu ako jedlej plodiny
Na záhrade sa pestuje najmä asparágus lekársky známy ako špargľa. Tá je vôbec jediným druhom z celého rodu, ktorý nie je pestovaný ako okrasná izbová rastlina. Jej využitie sa spája s konzumáciou mladých výhonkov, ktoré sú využiteľné v kuchyni aj v liečiteľstve. Niektoré štúdie dokonca špargľu označujú za jednu z najzdravších zelenín, pod čo sa nepodpisuje len pestré zloženie liečivých látok, ale hlavne ich vysoký obsah. Vďaka nemu sa nedostáva iba na tanier, ale aj do mnohých výživových a farmaceutických doplnkov.
Zber a možnosti spracovania špargle
Kým koreň využívaný na prípravu prášku sa dá zbierať kedykoľvek od jari do jesene, mladé výhonky sa zbierajú v priebehu apríla až mája. Zber treba stihnúť do začiatku kvitnutia, ku ktorému dochádza v prvých letných dňoch. Po tom, čo sa na rastline dorastajúcej do výšky až 1,5 m objavia žltozelené kvety, už výhonky nie sú najchutnejšie a ani vhodné na spracovanie. Mladé výhonky sú presným opakom. Využiť sa dajú ako surová zeleninová príloha alebo ako prísada do rôznych teplých jedál od polievok po omáčky. Vďaka množstvu liečivých látok sa využívajú aj pri príprave odvarov a kúpeľov na ruky alebo nohy.
Vďaka nízkej kalorickej hodnote sa hodí pri diétach.
Podporuje plodnosť a odporúča sa aj v tehotenstve.
Priaznivo vplýva na metabolizmus a látkovú výmenu.
Rada na záver
V zložení špargle nechýba množstvo minerálnych solí. Ich zvýšený príjem môže byť pri niektorých diagnózach kontraproduktívny. Konzumácia špargle sa neodporúča reumatikom, diabetikom či ľuďom s chorobami žlčníka.
Autor textu: Róbert Bosák
Špargľa – benefity pre zdravie a prečo ju konzumovať
– obsahuje kyselinu listovú, ktorá zlepšuje koncentráciu
– aminokyseliny z nej robia diuretikum, ktoré vyplavuje škodlivé látky z tela a pôsobí preventívne proti infekciám močových ciest
– znižuje riziko vzniku demencie a Alzheimerovej choroby
– vitamín B3 zmierňuje akné a začervenanie či podráždenie pokožky
– vitamín K tlmí bolestivé kŕče pri predmenštruačnom syndróme alebo bolestivej menštruácii
– zmierňuje opuchy a bolestivé kĺby pri reume
– podporuje trávenie
– posilňuje imunitný systém
– obmedzuje tvorbu kŕčových žíl
