Okolo júna a júla dozrievajú oranžové sladké plody marhúľ. Hovorí sa, že keď dozrejú marhule, nastalo leto. Poradíme vám, ako ich spracovať.

Slovensky: Marhuľa
Česky: Meruňka obecná
Latinsky: Prunus armeniaca
Obyvatelia pohoria Karakoram na hraniciach Indie, Pakistanu a Číny sa dožívajú v priemere o desať rokov viac ako Stredoeurópania. Jednou z príčin ich dlhovekosti je hojná konzummácia marhúľ. Počas dozrievania sa v šupke i v dužine marhúľ vytvára vysoká koncentrácia rastlinných farbív - karoténov. Vďaka mimoriadne vysokému obsahu karoténov, ktoré sú predstupňom vitamínu A a posilňujú imunitný systém, marhule pôsobia ako veľmi efektívny prirodzený omladzovací prostriedok.
Marhuľa pochádza z Číny. Do Európy sa dostala cez Arménsko, do Česka sa rozšírila z Talianska cez Slovinsko a Rakúsko. U nás úroda marhúľ závisí od počasia - ak marhule priskoro rozkvitnú a neskoro na jar ešte udrú mrazy, úroda býva veľmi slabá.
V množstve 100 gramov dodávajú surové marhule 48 kalórií a sú zložené z 11% sacharidov, 1% proteínu, menej ako 1% tuku a 86% vody.
Marhule obsahujú karotény a antokyanáty, mimoriadne veľa vitamínu B3-niacínu, B9-kyseliny listovej, kyseliny pantoténovej-B5 a vitamínu C, E, K. Ďalej obsahuje celý rad minerálnych látok - draslík, sodík, horčík, fosfor, železo, magnézium, vápnik, zinok, kobalt, selén, fluor, mangán, chróm, molybdén, meď, pektín, jód.
Sušené marhule obsahujú pomerne viac živín ako čerstvé marhule, ale majú aj viac kalórií.
Marhule spomaľujú starutie, pôsobia omladzujúco, zlepšujú náladu, odstraňujú únavu, podporujú imunitný systém, posilňujú sliznice, spevňujú pokožku, vlasy a nechty, urýchľujú tvorbu buniek, zmierňujú astmatické ťažkosti, pôsobia na kožné choroby, atď.
POZOR!
Marhuľové jadierka sú vo veľkom množstve jedovaté. V nijakom prípade nedovoľte deťom, aby sa hrali s marhuľovými jadierkami! Mohli by sa otráviť. Ani tehotné ženy by pre vysoký obsah medi nemali konzumovať veľa marhúľ. U niektorých náchýlných ľudí môžu marhule vyvolávať hnačku a pri nadmernej konzumácii aj celkovú slabosť a malátnosť.
Pravidelný príjem ovocia je spojený so zníženým rizikom straty zraku. Ale čo je dôležitejšie, marhule sú bohaté na karotenoidy a xantofyly - živiny, o ktorých sa výskumníci domnievajú, že môžu predísť zrakovým ochoreniam súvisiacim s vekom. A obsahujú aj vitamín A, ďalšiu dôležitú živinu pre oči. Retinol zabraňuje degenerácii makuly súvisiacej s vekom.
Rozpustná vláknina v ovocí podporuje zdravý pohyb čriev, pretože dodáva objem stolici. Vláknina tiež rýchlo rozkladá mastné kyseliny - a to zlepšuje trávenie. Vláknina v ovocí tiež lieči iné zažívacie problémy, ako je zápcha a nadúvanie.
Marhule majú pomerne málo kalórií a sacharidov (jedno ovocie obsahuje len 17 kalórií a 4 gramy sacharidov) - a to je dobrá správa pre diabetikov. A vláknina, ktorú obsahujú, môže regulovať hladinu cukru v krvi. Marhule majú tiež nízky glykemický index - čo znamená, že majú trvalý účinok na hladinu cukru v krvi a nezvyšuje sa príliš rýchlo. Ovocie je tiež bohaté na vitamín E, ktorý pôsobí ako antioxidant, ktorý zlepšuje hladinu cukru v krvi.
Patrí medzi ne astma, nachladnutie a chrípka. Čo sa týka astmy, výskum zistil inverzný vzťah medzi flavonoidmi a astmatickými symptómami. Významnú úlohu tu zohráva aj vitamín E v marhuli. Pôsobí ako antioxidant a bojuje proti voľným radikálom. Tento proces zvyšuje imunitu a zabraňuje problémom, ako je nachladnutie a chrípka. Marhule sú tiež bohaté na beta-karotén, ktorý tiež pomáha liečiť horúčku.
Marhule sú bohaté na vápnik, minerál dôležitý pre vývoj kostí. Ešte dôležitejšie je, že draslík je tiež dôležitý pre správne vstrebávanie a rovnomerné rozloženie vápnika - a marhule sú bohaté aj na draslík. Štúdie tiež ukazujú, že marhule môžu zvrátiť úbytok kostnej hmoty a dokonca zmeniť metabolizmus kostí u žien po menopauze.
Píling pripravený z marhuľových jadier pomáha zbaviť sa starých, odumretých kožných buniek na povrchu vašej pokožky a umožňuje vytváranie nových kožných buniek. Táto exfoliačná činnosť pomáha pri odstraňovaní jemných línií a malých vrások odstránením poškodených povrchových buniek z kože.
Marhuľový olej pomáha pri udržiavaní čistoty pokožky a pružnosti. Môže byť použitý s inými ovocnými olejmi ako maska na tvár na zjemnenie pokožky. Často sa používa pri aromaterapeutickej masáži vďaka jej revitalizačným a výživným účinkom na pokožku.
Nielen ovocie, ale aj jadierka sú účinné pri zmierňovaní zápalu. Extrakt z marhuľového oleja chráni pred ulceróznou kolitídou, čo je zápalové ochorenie čriev. Marhule sú bohaté na beta-kryptoxantín, chemickú látku, ktorá môže zabrániť osteoartritíde a iným zápalovým formám artritídy. Horčík v ovocí zasa môže zmierniť zápalovú bolesť.
Marhuľa je bohatá na vitamíny C a A, marhuľový olej je skvelý pre citlivú pokožku. Jeho protizápalové vlastnosti sú účinné pri liečbe kožných porúch, ako je dermatitída a ekzém. Marhuľový olej v kombinácii s inými éterickými olejmi má upokojujúci účinok na kožné ochorenia. Odporúča sa však, aby ste sa pred použitím poradili s lekárom, aby ste predišli nežiaducim vedľajším účinkom.
Dužina marhúľ je prospešná pri odstraňovaní akné. Môžete marhule zmixovať alebo odšťaviť, aby ste získali jej šťavu. Aplikácia topicky pomáha zbaviť sa svrbenia spôsobeného spálením slnkom, ekzémom a svrabom.
Marhule sú dobrým zdrojom železa, ktorý pomáha liečiť chudokrvnosť. Železo zlepšuje produkciu hemoglobínu, čo zvyšuje aj kvalitu krvi. A vďaka kombinácii účinných látok kyseliny listovej a vysokého obsahu medi a kobaltu sú marhule ideálne ovocie pre bledých anemických ľudí.
Vitamín E v marhuľovom oleji podporuje zdravý rast vlasov a zabraňuje vypadávaniu vlasov. Tento vitamín v kombinácii s mastnými kyselinami pôsobí ako konzervačný prostriedok tým, že zabraňuje poškodeniu voľnými radikálmi.
Marhuľový olej obsahuje vitamíny A a E, ktoré podporujú zdravie pokožky a jej opravy. Je to skvelý liek na problémy, ako je suchá pokožka hlavy, lupienka, lupiny a ekzémy. Tento olej vracia vlhkosť suchej a šupinatej pokožke.
Marhule kupujeme iba počas sezóny - od mája do augusta, a vždy čerstvé. Vyberajte si tvrdšie, polozrelé či takmer zrelé plody. Úplne zrelé či prezreté plody by sa vám rýchlo pokazili. Zavárané a konzervované marhule obsahujú málo vitamínov, ale karotény sú dobre využiteľné aj po tepelnej úprave. Sušené marhule kupujte vždy bez obsahu síry.
Zrelé marhule skladujeme v plastovom vrecku alebo nádobe a uchovávame ich v chladničke. Uistite sa, že marhule sú skutočne zrelé, pred uskladnením v chladničke - nezrelé marhule nevyzrejú ak ich schladíte.
Nezrelé marhule vložte do tmavého papierového vrecka, opatrne sklopte hornú časť vrecka, aby ste ho zavreli, takže etylénový plyn, ktorý marhule produkujú, bude zachytený a pomôže mu dozrieť. Marhule neskladujte v plastovom vrecku. Na rozdiel od papiera, ktorý je mierne porézny, takže nejaký vzduch môže prejsť dovnútra a von z vrecka, plast je vzduchotesný. V dôsledku toho môže byť etylénový plyn príliš účinný a môže sa to skončiť s kašovitými, prezretými marhuľami.
Použitie marhúľ je veľmi rôznorodé. Najčastejšie ich konzumujeme čerstvé či sušené, ale môžeme z nich pripraviť kompóty, lekváre, koláče, môžeme ich pridať do ovocných šalátov. Marhuľovou omáčkou zasa ozvláštnime zapečený syr typu encián i tradičné zemiakové placky.
Marhule predstavujú skvelú voľbu do každej záhrady. Nepotrebujú ďalší strom na opeľovanie, na jar vám krásne zakvitnú, v lete prevoňajú plodmi vašu záhradu a na zimu si budete môcť dopriať zavarené plody a chutný marhuľový džem. Pestovanie marhúľ nie je náročnejšie než pestovanie iných ovocných stromov, stačí im zabezpečiť vhodnú pôdu, stanovište a dostatok živín.
V tomto článku sa bližšie pozrieme na to, čo je pri pestovaní marhúľ dôležité a akú starostlivosť si v priebehu roka vyžadujú.
Marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca) je teplomilný strom dožívajúci sa 15 – 20 rokov, ktorého pôvod možno hľadať v Číne a starovekom Arménsku. Odtiaľ sa kultivoval a dostal do Turecka, na Blízky východ, do zvyšku Ázie, Stredomoria i strednej Európy a do Severnej Ameriky. Stromy marhule dorastajú do výšky 3 – 7 m, majú striedavé zelené listy a nepravidelnú oválnu korunu. Biele až ružovkasté kvety kvitnú v marci až apríli a plody sa rodia najčastejšie na prelome júla a augusta, no pri včasných odrodách už aj v máji a pri neskorých odrodách koncom augusta.
Plody marhule majú svetlooranžové až červenkasté sfarbenie a šťavnatú sladkokyslú dužinu. Dajú sa využiť na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov, marmelád, oleja, do koláčov, na sušenie, ale aj na výrobu alkoholu. Marhule sú prospešné pre zdravie, neobsahujú veľa kalórií, ale zato sú bohaté na vitamín A, D a E, obsahujú veľa vlákniny, antioxidantov a draslíka. Vďaka tomu sú prospešné pre trávenie, zdravie očí, pokožky a na celkové dodanie telu vitamínov.
Aj keď marhule patria k najčastejšie sadeným ovocným stromom v našich končinách, mnohí si pri výbere odrody nevedia rady. To, akú marhuľu vybrať do záhrady, závisí nielen od vašich podmienok (či žijete na chladnejšom severe alebo teplom a slnečnom juhu), ale aj od vašich preferencií. Niektoré odrody sú včasnejšie, iné neskoré. Mrazuvzdorné marhule sú vítané hlavne v severnejších okresoch, kde marhule musia byť voči mrazu odolné, aby prežili cez zimu. Do niektorých záhrad sa hodia nízkokmenné marhule, ktoré zaberú menej miesta a pri zbere nedajú tak zabrať. Ľudia siahajú najviac po odrodách s peknými veľkými plodmi, ktoré možno konzumovať priamo, ale aj použiť na zaváranie. Na druhej strane sú aj odrody s menšími, menej lákavými plodmi, ktoré chutia lepšie zavárané a v džemoch.
Po tom, ako si zvolíte odrodu (alebo viacero odrôd) do záhrady, naštudujte si čo najviac o konkrétnej odrode, hlavne ak žijete v chladnejšej oblasti, keďže nie všetky znášajú chladné podmienky rovnako dobre. Zabezpečenie čo najvhodnejších podmienok pre pestovanie už od začiatku vám zaručí najvyššiu šancu na bohatú úrodu. Marhule potrebujú predovšetkým kvalitnú, priepustnú pôdu a slnečné stanovište.
Marhule vysádzajte na slnečnej stráni, kde budú mať dostatok svetla a tepla. Nedarí sa im na rovinách a v údoliach, kde sa bude zachytávať voda a kde v zime tuhšie mrzne. Zasaďte ich skôr na vyvýšené miesto, nie však veterné, ale mierne kopčeky a svahy orientované na juhozápad, kde budú mať aspoň 8 hodín svetla denne. Marhuli doprajte v okolí dostatok priestoru pre rast nielen ako malému stromčeku, ale s priestorom počítajte aj do budúcna, keď sa koruna rozrastie. Aj keď väčšina marhúľ je samoopelivých, prítomnosť ďalších stromov v okolí môže zvýšiť výskyt opeľujúceho hmyzu aj samotné opeľovanie, preto sa odporúča sadiť do sadu k iným ovocným stromom alebo ďalším druhom marhúľ.
Výber pôdy je dôležitý pre rast silnej koreňovej sústavy marhule. Pôda musí byť piesočnatá, dobre priepustná, aby sa v nej nezachytávala voda, hlavne v zime, čo by viedlo k vymrznutiu koreňa. Pôda by mala byť neutrálna až zásaditá s pH od 6,5 do 8. Ak máte pôdu skôr hlinitú, môžete si ju zmiešať s pieskom, ale aj kompostom a kravským hnojom, čo jednak umožní ľahší rast koreňom, no zároveň pôdu obohatí o živiny. Pred sadením je vhodné pôdu prekypriť – marhuli vykopte o čosi väčšiu jamu, než potrebuje, čím skypríte priestor v okolí koreňov a umožníte im ľahší rast.
Marhule je možné sadiť ako sadenice, ktoré kupujte výhradne z dobrého záhradníctva alebo ovocnej škôlky, no skúsiť to môžete aj z kôstky. Sadenie sadeníc je však omnoho jednoduchšie, môžete si byť istí, čo vám zo sadenice vyrastie a aj plodov sa dočkáte rýchlejšie. Marhule je možné vysádzať na jar a v jeseni. To, kedy sadiť marhule, je v podstate na vás. Ak žijete v chladnejšej oblasti s dlhou a tuhou zimou, saďte skôr v apríli – máji. Na jar je tiež potrebné po vysadení marhuľu zostrihať, čím určujete tvar koruny stromu. Pri sadení v jeseni je dobré kmeň stromu na zimu obaliť, aby sadenica nezmrzla, no na jar už bude zakorenená a bude môcť čerpať zásoby vody po zime, čím sa pekne rozrastie.
Pre sadenicu vykopte jamu, ktorá bude značne väčšia než koreňová sústava, aby sa pôda prevzdušnila a korienky rástli ľahšie. Ak máte hlinitú alebo ťažšiu pôdu, určite vykopanú zeminu najprv premiešajte s pieskom a kompostom, aby bola priepustnejšia. Pred vložením sadenice mierne skráťte koreňovú sústavu, a to hlavne o dlhé a prečnievajúce korene alebo poškodené časti. Po zasadení marhule nezabudnite na výdatnú zálievku. Niektorí odborníci dokonca radia sadenicu pred vysadením na pár hodín namočiť do vody, aby bola dostatočne hydratovaná, keďže presádzanie predstavuje pre rastlinu stres.
Čo sa týka sadenia z kôstky, to je vhodnejšie na jar. Kôstku je potrebné roztĺcť, aby ste sa dostali k jadru. Jadierko na noc namočte do vody izbovej teploty a potom zabaľte do vlhkej vreckovky. Tú umiestnite do plastového vrecúška a vložte do chladničky, kde vyklíči. Naklíčené jadierko môžete vysadiť vonku, avšak až od apríla/mája, keď vymiznú nočné mrazy. Taktiež je potrebné zabezpečiť priepustnú a výživnú pôdu, bohatú zálievku a slnečnú stráň.
Marhuľu nie je potrebné polievať vždy a za každých okolností – postarajú sa o to zrážky. Avšak zálievku si vyžaduje v niektorých prípadoch, a to vtedy, keď:
Marhuľa potrebuje približne 2,5 cm zrážok týždenne. Ak žijete v oblasti, kde je v lete viac sucho a horúco, môžete si pomôcť kvapkovou závlahou, ktorá zabezpečí pravidelný prísun vody.
Hnojením marhúľ dopĺňate dôležité živiny, ktoré strom potrebuje. Marhule by ste mali hnojiť na jar na podporu rastu a kvitnutia a na jeseň, po pozbieraní plodov, ale pokojne aj v lete na podporu rastu plodov. Hnojením zlepšujete nielen rast a kvalitu úrody, ale zvyšujete tým obranyschopnosť stromu voči škodcom a chorobám. Dobré hnojivo predstavuje maštaľný hnoj a kompost, ale aj iné hnojivá s dusíkom, fosforom a draslíkom. Vhodné je hnojivo na marhule, resp. hnojivá na broskyne, slivky, čerešne a iné kôstkoviny.
Čas, keď dozrievajú marhule, sa líši v závislosti od vami zvolenej odrody. Tie skoré vás potešia už v júli, väčšina dozrieva v polovici augusta a neskoré sa zbierajú na konci augusta až do polovice septembra. Marhule zbierajte priebežne, aby mohol strom rodiť stále nové plody. Marhule môžete zbierať v 3 štádiách – v skorom štádiu zrenia, keď už majú oranžovú farbu a typickú vôňu, no sú ešte tvrdé; v zrelom štádiu, keď už zmäknú a sú šťavnaté; a v štádiu prezretia, keď sú najsladšie aj najmäkšie. Ešte tvrdé marhule sú výborné na zaváranie. Zrelé marhule sú najlepšie na priamy konzum, do koláčov, ale aj na spracovanie. A prezrelé marhule sa najviac hodia do džemov a marmelád.
Tip: Ak vám marhuľa urodila malé plody, ktoré nedozrievali pekne, skúste marhule o rok pretrhať. Pretrhávka sa robí vtedy, keď sú marhule ešte zelené. Marhule sa pretrhajú tak, že ostanú na konári vo vzdialenosti 4 – 5 cm od seba. Marhule, ktoré na strome ostanú, tak budú mať viac živín a miesta pre rast. To znamená, že sa vám urodia väčšie, sladšie a šťavnatejšie plody.
Okolo júna a júla dozrievajú oranžové sladké plody marhúľ. Hovorí sa, že keď dozrejú marhule, nastalo leto. Poradíme vám, ako ich spracovať.
Rezanie marhule je pre strom veľmi prospešné, zlepšíte tak celkové zdravie stromu, vytvarujete korunu a zabezpečíte bohatšiu úrodu. Na rez budete potrebovať ostré záhradné nožnice, pílku na hrubšie vetvy, príp. rebrík (pri vyšších stromoch). Pri strihaní marhule sa zamerajte na:
Nie je dôležité len to, ako strihať, ale aj kedy strihať marhule, sa líši podľa toho, aký starý strom máte a čo práve potrebuje. Rez môžem vykonať:
Marhule je treba ochrániť voči mrazom hlavne v severnejších oblastiach, kde bývajú zimy tuhé a dlhé. Korene je vhodné zasypať mulčom, kompostom, rašelinou, lístím, slamou alebo prikryť čečinou, pričom čím severnejšie bývate, tým väčšiu vrstvu mulču použite. Pri mladých stromoch určite zabaľte kmeň, niekedy aj korunu do bielej netkanej textílie. Pokiaľ ide už o dospelý strom, stačí obaliť kmeň, a to do výšky 1 m. Okrem netkanej textílie môžete použiť aj pletivo, ktoré vypcháte slamou alebo senom.
Rozmnožovanie odrezkami je najlepším spôsobom rozmnožovania marhúľ, keďže pri množení z kôstok si nikdy nemôžete byť úplne istí, či sa zachová DNA tak, ako očakávate. Odrezky môžete odobrať v jeseni a do vysadenia ich môžete uchovať v chladnom a vlhkom prostredí. Odrezky by mali mať 15 – 20 cm. Odrezky marhule potom môžete štepiť alebo očkovať do podpníkov. Výber podpníka je taktiež veľmi dôležitý, pretože od neho sa bude odvíjať úroda. Medzi obľúbené podpníky pre marhule patria marhuľový semenáč, broskyňa, mandľa, ale aj rôzne nové druhy podpníkov, ktoré sú určené pre intenzívny rast (opýtajte sa na ne v dobrých záhradníctvach).
Marhule sú pomerne náchylné na rôzne ochorenia a škodcov, preto si vyžadujú dôkladnú starostlivosť, správnu pôdu, vhodné podmienky na rast a dostatok živín na zvýšenie obranyschopnosti stromu. Z chorôb sa môžete stretnúť s hubovitými a plesňovými ochoreniami, múčnatkou, hnednutím listov, šárkou, rakovinou či chrastavosťou a zo škodcov s voškami, obaľovačmi, roztočmi a rôznymi húsenicami.
Zdroj: https://zdravopedia.sk/ovocie/marhula-10-ucinkov-na-zdravie
https://www.topbyvanie.sk/magazin/ako-pestovat-marhule
Online: | 1 |
---|---|
Celkom: | 52236 |
Mesiac: | 2437 |
Deň: | 72 |
© 2024 eStránky.sk | Tvorba www stránok zdarma | Závadný obsah? | Zpracování dat | RSS