Hrach - 10 účinkov na zdravie
Slovensky: Hrach siaty
Česky: Hrách setý
V gastronómii je hrach pokladaný za zeleninu, ale botanicky patrí medzi ovocie. Rastie v mnohých častiach Zeme obvykle v prechodných mesiacoch, hlavne na jar a začiatkom leta. Hrach patrí k najrozšírenejšiemu druhu strukovín.
Hrach pochádza pôvodne z Číny a podľa historikov a archeológov je hrášok súčasťou stravy už približne 5000 rokov.
Obsah vitamínov a minerálov v hrachu
Najcennejšia na hrachu je jedinečná kombinácia horčíka a nukleových kyselín. Semená hrachu sú dôležitým zdrojom bielkovín pre výživu ľudí a zvierat. Zrelé semená obsahujú 22 – 28 % dusíkatých látok, 46 – 56 % škrobu, 5 – 7 % vlákniny, 3 % tuku a väčšie množstvo enzýmov a vitamínov A, B1, B2, C, D a K. Hrach je spolu s bôbom obyčajným považovaný za najvýznamnejšiu strukovinu pestovanú v ekologickom poľnohospodárstve.
Hrach má omladzujúce účinky, stimuluje rast buniek, má anabolické účinky (stimuluje rast svalovej hmoty) pri športe a kondičnom tréningu, posilňuje nervy, aktivizuje bunkový metabolizmus, spevňuje vlasy a väzivové tkanivá, zlepšuje zrakovú schopnosť, pomáha pri zápche, detoxikuje organizmus, znižuje hladinu cholesterolu a tukov v krvi.
Hrach - 10 účinkov na zdravie
Hrach na trávenie
Zelený hrášok je jedným z najlepších rastlinných zdrojov bielkovín, čo je hlavným dôvodom, prečo zasýtia, spolu s ich vysokým množstvom vlákniny.
Konzumácia bielkovín zvyšuje hladinu určitých hormónov v tele, ktoré znižujú chuť do jedla. Proteín funguje spolu s vlákninou na spomalenie trávenia a podporuje pocity plnosti. Vláknina tiež pomáha proti zápche a detoxikuje organizmus.
Hrach ako výživa nervov
Malé zelené guľôčky obsahujú vysoké koncentrácie vitamínu B1, ktorý zabezpečuje optimálnu výživu nervov. Vďaka vitamínu B1 sme odolnejší a máme vyrovnanejšiu náladu.
Hrach má anabolické účinky
Žiadny iný druh zeleniny (s výnimkou sóje) neobsahuje takú vysokú a biologicky aktívnu koncentráciu bielkovín a nukleových kyselín. Kým nukleové kyseliny (respektíve gény) v bunkových jadrách riadia bunkový metabolizmus, proteíny (bielkovinové molekuly) vo veľkom vodnatom priestore vnútri buniek tieto povely vykonávajú. Telesná a mentálna sviežosť a kondícia sú možné len vďaka súčinnosti týchto dvoch biologicky aktívnych zložiek.
Hrach kontroluje zdravú hladinu cukru v krvi
Zelený hrášok má niekoľko vlastností, ktoré môžu pomôcť podporiť kontrolu krvného cukru. Po prvé, má pomerne nízky glykemický index (GI). Strava, ktorá obsahuje množstvo potravín s nízkym GI, sa ukázala ako užitočná pri regulácii hladín cukru v krvi. A čo viac, zelený hrášok je bohatý na vlákninu a bielkovinu, čo môže byť prospešné pre kontrolu hladiny cukru v krvi. Je to preto, lebo vláknina spomaľuje rýchlosť absorpcie sacharidov, čo podporuje pomalší a stabilnejší nárast hladiny cukru v krvi.
Hrach na zdravé srdce a krvný tlak
Zelený hrášok obsahuje slušné množstvo zdravých minerálov, ako je horčík, draslík a vápnik. Strava s vysokým obsahom týchto živín môže byť užitočná pri prevencii vysokého krvného tlaku, ktorý je hlavným rizikovým faktorom srdcového ochoreni. Zelený hrášok tiež poskytuje flavonoidy, karotenoidy a vitamín C, antioxidanty, u ktorých sa zistilo, že znižujú pravdepodobnosť srdcových ochorení a mozgovej príhody kvôli ich schopnosti predchádzať poškodeniu buniek.
Hrachom proti rakovine
Pravidelné konzumovanie zeleného hrášku môže znížiť riziko vzniku rakoviny, najmä v dôsledku obsahu antioxidantov a ich schopnosti zmierniť zápal v tele.
Zelený hrášok obsahuje aj saponíny, zlúčeniny rastlín známe ako protirakovinové. Niekoľko štúdií ukázalo, že saponíny môžu pomôcť predchádzať niekoľkým typom rakoviny a majú potenciál inhibovať rast nádorov. Okrem toho sú bohaté na niekoľko živín, ktoré sú známe svojou schopnosťou znižovať riziko vzniku rakoviny vrátane vitamínu K, čo môže byť zvlášť užitočné pri znižovaní rizika rakoviny prostaty.
Hrach na imunitu
Vysoká hladina antioxidantov v hrášku zabraňuje viacerým reakciám v tele, ktoré môžu spôsobiť vážne ochorenia. Hrach obsahuje vysoké množstvo železa, minerálov, vitamínu C a mnoho ďalších živín, čo zlepšuje našu imunitu a umožňuje bojovať proti infekciám a chorobám.
Hrachom pre zdravé kosti i proti osteoporóze
Hrach je plný vitamínu K a vitamínu D, ktoré pomáhajú pri absorbovaní vápnika a pomáhajú predchádzať osteoporóze a posilňovať kosti. Vitamín K pomáha ľudskému telu pred prevenciou chorôb, ako je artritída a Alzheimerova choroba.
Hrach na chudnutie
Hrášok je nízkotučný a nízkokalorický typ potravy. Zelené zeleniny sú považované za zdroj dobrého zdravia, ale keď hovoríme o hrášku, pomáhajú vám efektívne pri chudnutí. Hrach má relatívne nízky obsah kalórií v porovnaní s fazuľou.
Hrach na pokožku
Hrach obsahuje vysoké množstvo antioxidantov (katechín, flavonoidy) a pomáha predchádzať známkam starnutia. Hrach sa tiež používa na zlepšenie pleti. Antioxidanty pomáhajú pri prevencii vrások. Všetci vieme, že všetko, čo jeme, má vplyv na naše telo. Konzumácia hrášku vám určite pomôže získať zdravú a krásnu pleť.
Ako hrach nakupovať?
Hrášok si môžeme kúpiť čerstvý, sušený, zamrazený alebo v konzerve.
Pri čerstvom si dávame pozor, aby boli struky pevné a nepoškodené.
Ako hrach skladovať?
Hrach skladujeme na chladnom, tmavom mieste, pretože sa pri izbovej teplote rýchlo premení cukor prítomný v hrachu na škrob a odoberie mu sladkosť. Takto vám vydrží 3-5 dní. Hrach môžete aj zamraziť, ale najskôr ho musíte vylúskať. Mrazený hrášok vám vydrží 12-18 mesiacov.
Sušený hrach premiestnite do bezpečnej skladovacej nádoby s tesným uzáverom. Najlepšie je ho spotrebovať do jedného roka. Po roku je viac vysušený a môže trvať dlhšie, kým sa uvarí. Ak je hrášok starší ako jeden rok, nemusíte ho hneď zahadzovať. Niektoré štúdie ukázali, že sušené strukoviny sa môžu skladovať až 30 rokov.
Ako hrach spracovať?
Hrach má veľmi rôznorodé použitie v kuchyni - pripravíme z neho polievku, kašu, prílohu k mäsu, pridávame ho k zapekaným jedlám a jeme ho i surový.
Kedy vysievať hrach, ako ho pestovať a aký si vybrať? Poradíme!
Hrach, typická jarná zelenina, má vegetačné obdobie 65 – 90 dní. Pestuje sa zvyčajne ako predplodina a má pozitívny vplyv na pôdu.
Patrí do čeľade bôbovitých, pre ktorú je typické, že na korienkoch sa nachádzajú malé hrčky, v ktorých sú sústredené baktérie schopné pútať vzdušný dusík. Časť využíva rastlina na tvorbu vlastných bielkovín, časť ostáva v pôde a stáva sa prístupná ako živina aj pre iné rastliny.
Hrach zaraďujeme do tretej pestovateľskej trate a na rovnakom mieste ho nepestujeme minimálne 4 roky. S výsevmi skorých odrôd začíname v marci, podľa lokality a počasia. Hrach sa vysieva priamo, bez predpestovania sadeníc.
Cukrový či dreňový?
Dreňový hrach (Pisum sativum convar. medullare) pestujeme pre semená, ktoré v mladom čerstvom stave konzumujem priamo, vtedy sú krehké, chutné a sladkasté. Neskôr tvrdnú a strácajú sladkosť. V tejto fáze sú ideálne na kuchynské spracovanie a na mrazenie či zavarenie.
Ak hrach necháme celkom dozrieť, semená v strukoch stvrdnú. Struky potom oberáme suché, semená vylúpeme. Po vyčistení, vysušení a približne 24 až 48 hodinách strávených v mrazničke ho skladujeme vo vreckách alebo v sklenených pohároch v tmavej špajze. Počas zimy ho postupne využívame v kuchyni, prípadne ho môžeme použiť na jar na výsev.
Hrach cukrový (Pisum sativum var. saccharatum) vytvára široké dužinaté struky, ktoré neobsahujú tvrdú vrstvu šupky. Zberajú sa celé struky, kým sú semená vnútri ešte malé. Konzumujú sa surové, prípadne varené.
Príprava pôdy
Pôda hrachu vyhovuje mierne zásaditá, priepustná, humózna, s drobnohrudkovitou štruktúrou a bez koreňov trvácich burín. Príliš sa mu nedarí v ílovitých a veľmi kamenistých či zmáčaných pôdach. Pred výsevom pôdu dobre a do hĺbky prekypríme, môžeme pridať preosiaty kompost a hrabličkami povrch dobre spracujeme. Vyberieme svetlé a neveterné stanovište.
Výsev a opora
Väčšina odrôd hrachu vyžaduje pri pestovaní oporu vysokú približne necelý meter, ktorú stačí pripraviť, až keď hrášok vzíde. Možné je použiť siete, drevené či kovové latky so špagátmi, ale i odrezky z husto rozvetvených stromov. Iba veľmi málo odrôd dorastá vyššie ako meter.
Semená vysievame jednotlivo približne 3 cm od seba a do hĺbky približne 4 – 6 cm, možný je výsev i do dvojradu (vzdialenosť medzi dvomi radmi je cca 15 cm). Medzi radmi (dvojradmi) necháme medzeru cca 50 cm. Pred samotným výsevom je vhodné semená namáčať asi 24 hodín v čistej vode, prípadne v roztoku s prípravkom na morenie. Semená vo vode napučia a to urýchli klíčenie. Hrach klíči už pri teplote 1 °C, ideálna je však teplota okolo 15 až 18 °C. Krátkodobo znáša i pokles teplôt na -3 °C.
Morenie hrachu
Osivo hrachu je dostupné nenamorené, ale aj namorené, ošetrené fungicídom. Vtedy býva sfarbené napríklad naružovo. Takéto osivo nikdy nekonzumujeme. Ak vysievame vlastné osivo, môžeme ho moriť aj doma mikrobiálnym prípravkom Polyversum s obsahom užitočnej huby. Semená hrachu vložíme na niekoľko hodín do nádobky s roztokom prípravku. Objem roztoku by mal byť raz taký, ako je odhadovaný objem semien (keďže napučia).
Tip na výber odrody
Avola
Veľmi skorá dreňová odroda ‘Avola’ dorastá do 60 – 65 cm. Tupo zakončené struky s dĺžkou 8 cm obsahujú 8 – 10 veľkých tmavozelených semien. Vegetačné obdobie 60 – 65 dní. (Moravoseed)
Désirée
Fialové struky odrody ‘Désirée’ schovávajú stredne veľké zelené a sladké semená. Rastliny dorastajú do výšky cca 80 cm. (Dobrá semena)
Kudrnáč
Odroda dreňového hrachu ‘Kudrnáč’ má časť listov premenenú na úponky. Rastlina dorastá do výšky 60 – 70 cm. Struk je dlhý a prehnutý s 8 – 9 stredne veľkými semenami. (Dobrá semena)
Jessy
Struky cukrovej odrody ‘Jessy’ neobsahujú pevnú pergamenovú vrstvu, konzumujú sa celé. Sú dlhé 7 – 8 cm a obsahujú 7 – 9 semien. Vegetačné obdobie 60 – 65 dní. (Moravoseed)
Text: redakcia
Foto: isifa/Shutterstock, archív firiem
Zdroj: časopis Záhrada
Zdroj: https://zdravopedia.sk/zelenina/hrach-10-ucinkov-na-zdravie
https://www.zahrada.sk/magazine/kedy-vysievat-hrach-ako-ho-pestovat-a-aky-si-vybrat-poradime/
Klaus Oberbeil a MUDr. Christiane Lentzová - Ovocie a zelenina ako liek
https://sk.wikipedia.org/wiki/...
https://www.healthline.com/nut...