Muchovník (Ajlašská čučoriedka)

Máte radi aljašské čučoriedky? Ak ešte nemáte vysadený muchovník, napravte to

Plody muchovníka, známe ako ajlašské čučoriedky, sú chutné a zdravé. Samotný ker je nenáročný a navyše veľmi pekný. Zaujal vás? Vysaďte ho aj do svojej záhrady.

Muchovník patrí podobne ako jabloň, hruška alebo slivka do čeľade ružovité (Rosaceae). U nás sa pestuje najčastejšie muchovník Lamarkov (Amelanchier lamarckii), avšak sortiment sa v záhradníctvach každým rokom zvyšuje. Vyskytuje sa v Európe, Ázii, Severnej Amerika. Patrí medzi dlhoveké kry, produktívny dokáže byť pri správnej starostlivosti až 30-50 rokov.

Muchovník môžete pestovať v jeho prirodzenom tvare - ker-, alebo z neho rezom vytvarovať zaujímavý viackmenný strom, či strom na vyššom kmeni. Pestovanie v tvare stromu však vyžaduje každoročné odstraňovanie vyrastajúcich výhonkov z bázy kra.

Jarná a jesenná nádhera

Muchovník sa často umiestňuje ako solitér do trávnika alebo ako dominanta zmiešaných záhonov práve pre svoje krásne jarné kvitnutie. Je doslova obsypaný drobnými bielymi hviezdicovými kvetmi. Na jeseň zase veľmi pekne vyfarbuje do zlatistých a červených odtieňov. S obľubou sa používa i na výsadbu živého plota.

Nenáročný

Medzi jeho veľké výhody zaraďujeme nenáročnosť na pôdu. Je odolný voči nízkym teplotám a bez problémov toleruje sucho.  Vyhovuje mu slnko aj polotieň. Neznesie vysokú hladinu spodnej vody, inak je nenáročný. Nevyžaduje ani pravidelný rez. Postačí odstraňovať suché alebo poškodené konáre, prípadne ker tvarovať.

Choroby a škodce

Výhodou muchovníka je, že zvyčajne netrpí chorobami ani škodcami. Občas sa môže vyskytnúť monilióza, zväčša postačí mechanické odstránenie poškodených výhonkov. Muchovník patrí medzi častých hostiteľov vlnačky krvavej.

Chutné plody

Plody sú veľké asi 5-19 mm, dozrievajú v priebehu júna a júla. Sú fialovomodré a pripomínajú čučoriedky. Plody sa zberajú ručne a sú bohaté na vitamíny A, B a C a na antokyány. Chutia čerstvé, na koláči, v marmeláde, sirupe. Pokojne ich zamrazte alebo usušte. Rodiť začína v druhom až štvrtom roku po výsadbe. Upozorňujeme vás, že plody chutia i vtákom. Buď sa podelíte alebo ich ochráňte sieťou.

Obľúbené druhy

Muchovník jelšolistý (A. alnifolia) je vysoký 2-8 m, vyberte si ho, ak chcete pestovať ker najmä kvôli vysokej úrodnosti. Má okrúhle až mierne oválne, jemne plstnaté listy. 

- odroda 'Smoky' dorastá do 4,5 m. V strapci zvyčajne dozrieva 7 až 11 stredne veľkých a veľmi sladkých plodov.

- odroda 'Martin' je rozložitý ker, dorastá do 5 m. Má veľké šťavnaté plody.

- odroda 'Prince William' dozrievajú začiatkom júla , plody majú chuť sladkoplodej jarabiny a čučoriedok. Dorastá do výšky 2,5 až 3 m. Plody dozrievajú v júli.

- odroda 'Rainbow Pillar ®' je stĺpovitý muchovník dorastajúci do výšky 3 až 5 metrov s plodmi červenohnedej až purpurovočiernej farby dozrievajúcimi v júli

- odroda 'Bluemoon' tvorí nižšie kry. Plody dozrievajú už v polovici júna.

Muchovník

 

Muchovník (lat. Amelanchier) je rod pozostávajúci z asi 25 druhov kríkov a malých opadavých stromov z čeľade ružovitých.

Rozšírenie

Rod je pôvodný v teplých oblastiach severnej pologule , rastie predovšetkým v týchto oblastiach na stanovištiach, kde prebieha štádium ranej sukcesie. Najviac druhov je v Severnej Amerike , obzvlášť v USA a Kanade. V Európe je pôvodný muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis), výskytom zasahuje až na južné Slovensko. Predtým sa vyskytoval len na vápencoch Karpát, teraz aj vďaka pestovaniu v záhradkách splaňuje. V USA muchovník rastie ako pôvodná drevina vo všetkých štátoch, okrem Havaja. Dva druhy muchovníka nájdeme v Ázii. Tieto rastliny sú záhradnícky cenné a ich plody sú dôležité pre divoké zvieratá. Ľuďom je ovocie muchovníka takmer neznáme, na jedenie ho priemyselne pestujú len v niektorých lokalitách, sa sušené užívali ako náhradka hrozienok.

Muchovníky rastú do 0,2-20 m výšky ako riedke drevité kríky alebo malé stromy so vzpriamenými kmienkami. Kôra je sivá alebo menej často hnedá, hladká alebo popraskaná pri starších stromoch. Listy sú opadavé, stopkaté, striedavé, jednoduché, rôzne eliptické až okrúhle, 0,5-10 × 0,5-5,5   cm veľké, od tenkých po kožovité, s povrchmi hladkými alebo husto ochlpenými v kvete a v dospelosti. Listy sa na jeseň výrazne sfarbia do červena, alebo oranžova. Súkvetie je zostavené vo vzpriamených, alebo previsnutých strapcoch, s 1-20 kvetmi, a to buď v zoskupení jedného až štyroch kvetov, alebo strapci s 4-20 kvetmi. V kvete je päť bielych (vzácne trochu ružových) okrúhlych lístkov, 2,6-25   mm dlhých. Kvety niektorých druhov sa objavujú na začiatku jari, v marci, ďalšie výnimočne kvitnú ešte v júni. Letné kvitnutia sú vzácne, pretože ide o obdobie, kedy kvitne len málo kríkov. Plodom je malvica, vo farbe od červenej cez fialovú až po takmer čiernu, 5-15   mm veľká, v škále chuťou od sladkastej, šťavnaté po suchú a mdlú. Zreje v lete. Chuť plodov je v popisoch ovplyvnená.

 

Druhy

Severoamerické druhy v taxonómii sú uvedené vo Flora of North America; . Ázijské druhy v Flora of China;  a európske druhy vo Flora Europaea.

Druhy (slovenské názvy podľa):

• muchovník jelšolistý (Amelanchier alnifolia)
• Amelanchier amabilis
• Amelanchier arborea
• Amelanchier asiatica
• Amelanchier bartramiana
• muchovník kanadský (Amelanchier canadensis)
• Amelanchier cusickii
• Amelanchier fernaldii
• Amelanchier florida
• Amelanchier gaspensis
• Amelanchier grandiflora
• Amelanchier humilis
• muchovník hladký (Amelanchier laevis)
• muchovník Lamarckov (Amelanchier lamarckii)
• Amelanchier interior
• Amelanchier neglecta
• Amelanchier nantucketensis
• Amelanchier obovalis
• muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis)
• Amelanchier sanguinea
• Amelanchier sinica
• muchovník klasnatý (Amelanchier spicata)  - vrátane bývalého druhu muchovník poplazovitý (Amelanchier stolonifera)
• Amelanchier utahensis

Etymológia

Slovenský názov rodu Amelanchier je muchovník.

Názov Amelanchier je pravdepodobne odvodený z provensálskeho slova pre strom Amelanchier ovalis.

Americké názvy sú napríklad serviceberry, juneberry a saskatoon.  

Použitie

Plody muchovníka majú miesto v ľudovom liečiteľstve, obsahujú veľké množstvo vitamínu C, B2, farbivá (antokyány, ktorým sa prisudzuje účinnosť proti rakovine^{[chýba zdroj]}) a zdraviu prospešné minerály. Plody celkovo podporujú odolnosť organizmu, pôsobia preventívne proti žalúdočným chorobám a pri onkologických ochoreniach možno plody muchovníka podávať ako podporný doplnok stravy. Pri žalúdočných a črevných ťažkostiach sa môže podávať čaj zo sušených listov.

Pestovanie

Všetky muchovníky potrebujú podobné podmienky. Ak majú dobre rásť, vyžadujú slnečné stanovište, ale všetky znášajú aj polotieň. Dôležitá je dobrá drenáž a prúdenie vzduchu (inak trpia listovými chorobami). Znášajú aj znečistené ovzdušia. Väčšina druhov je na Slovensku a v Česku mrazuvzdorná. Muchovník jelšolistý (Amelanchier alnifolia) znáša mrazy až -40   °C. Vhodná je vlaha počas suchého obdobia, ale znášajú dobre aj sucho. Zvláštnu starostlivosť teda nepotrebujú, môžeme ich prihnojovať bežnými priemyselnými hnojivami, ich vegetatívny rast nie je po dosiahnutí asi 1m výšky i s prihnojovaním nijako silný. Drevo je hnedé, pevné a ťažké. Vnútorná časť je červenkasto-hnedá a drevo je svetlejšie farby. Môže byť použité pre rybárske prúty.

Rozmnožovanie

Rozmnožuje sa výsevom na jar, delením a štepením. Muchovník sa rozmnožuje ľahko, vrúbľovaním na ďalšie druhy, ako sú hloh (Crataegus) a jarabiny. Po vrúbľovaní pozorujeme po určitú dobu slabnutie rastu.

Bežne sa uvádza, že druh Amelanchier lamarckii , široko pestovaný a naturalizovaný v Európe, kam bol privezený v 17. storočí, pochádza zo Severnej Ameriky, pravdepodobne z východnej Kanady. V súčasnosti nie je známe, že by sa vyskytoval vo voľnej prírode, a je pravdepodobne hybridného pôvodu, ako kríženec medzi A. laevis a buď A. arborea alebo A. canadensis.