Výber odrody a podpníka máte veríme už úspešne za sebou. Musíte teraz venovať svoju pozornosť aj k správnej výsadbe a predovšetkým k rezu ovocného stromu.

 

Vypestovať si svoje hrušky v záhrade získava znova na obľube a ovocné stromy hrušiek sa zaraďujú medzi klasiky našich záhrad. Z našej ponuky si viete vybrať tú svoju najlepšiu hrušku, či už na konzum, domáce spracovanie alebo pre vypálenie lahodnej hruškovice. Ideálne podmienky pre pestovanie hrušiek sú v nadmorských výškach do 350 m.n.m. Vo vyšších polohách odporúčame pestovať len vybrané jesenné odrody.

 

Výsadba a substrát:

Pre stromy hrušiek vyberáme teplé a slnečné stanovište, najlepšie s južnou orientáciou a chránené proti vetru. Pôda by mala byť stredne ťažká, dobre priepustná, bez vysokej podzemnej vody. Pri výsadbe väčšieho množstva hrušiek doporučujeme spon od 3,5m x 3,5m až 8m x 8m (podľa podpníka = výšky dospelého stromu). Pred výsadbou je dôležité si upraviť toto miesto tak, že vykopeme k výsadbe hrušky jamu cca 60cm x 60cm x 100cm. Vykopanú pôdu upravíme podľa potreby – do ťažkej pôdy pridáme piesok a do ľahkej primiešame zase hlinitú. Pridávame do nej tiež odležaný maštaľný hnoj alebo kvalitný záhradný substrát. Pred výsadbou upravíme korene stromu tak, že odstránime poškodené a príliš dlhé korene. Následne takto upravený koreňový systém namočíme do vody na minimálne 2h ( ale nie viac ako 24h). Pri jesennej výsadbe stromček nestriháme a odložíme rez až na jar, kedy vykonáme základný jarný rez ovocných stromov. Väčšina mladých ovocných stromčekov potrebuje v prvých rokoch svojho rastu aj primeranú oporu. Kôl alebo drôtenku si pripravíme už k vyhĺbenej výsadbovej jame. Následne stromček zvisle vložíme do jamy a prihadzujeme zeminu, tak aby sa dostala dobre aj pod korene a zaplnila postupne celú jamu. Po prešliapaní jamy ešte prihodíme zeminu a nakoniec prelejeme jamu zhruba 20 litrami vody. (miesto výsadby môžeme zamulčovať kôrou alebo lístím). Stromček upevníme k opornému kolu alebo drôtenke.

 

Hnojenie:

Dôležité pre správny rast stromu hrušky je dodávanie potrebných živín, ako je dusík, vápnik, fosfor, draslík a horčík. Draslík a fosfor môžeme pridať do zeminy už pred samotnou výsadbou a potom pridávať s ďalšími živinami v priebehu vegetácie. Dusík aplikujeme hlavne na jar. (na jeseň sa rýchlo a ľahko splavuje do pôdy). Najjednoduchšie pre bežného spotrebiteľa je pridanie trochu NPK na jeseň, a potom znovu na jar. Rovnako sa snažíme dopĺňať humus do pôdy. Najkvalitnejšie hnojenie však zaistíme dobre odležaným kompostom.

 

Zálievka:

V čase zakoreňovania stromčeka venujeme zálievke zvýšenú pozornosť a tiež pri výsadbe do príliš piesčitých pôd - tu je pravidelná zálievka nutnosťou. Hrušky korenia ale plytšie, preto dávajte pozor, aby pôda nebola premokrená a stromy nerástli vo vode.

 

Rez:

Rez po/pred výsadbou: Korunu hrušiek je najvhodnejšie tvarovať do pyramídového tvaru a preto je dobré ako prvé zvoliť rez tak, že necháme hlavný terminál a základné 4 bočné výhony (2 na každej strane) a tie skrátime na 4-6 očiek, aby posledné očko vždy smerovalo z koruny von. Terminál prispôsobíme bočným výhonom tak, aby ich presahoval asi o 10 cm. Stĺpovité hrušky nevyžadujú rez (prípadne skrátime iba nadbytočné konáriky).

 

 

 

Letný rez: vykonáva sa zakracovanie alebo zaštipovanie letorostov, ktoré podporí lepšiu tvorbu púčikov. Možno tiež odstrániť nadbytočné letorasty, avšak tento rez sa robí najčastejšie v zime.

Zimný rez:  vykonáva sa v období od januári až do apríla

Výchovný rez: jeho cieľ je predovšetkým založiť a tvarovať novo vznikajúcu korunu. Hrušky nerastú príliš husto a rez v priebehu rokov bude jednoduchší ako u jabloní. U hrušiek je vhodné udržiavať hlavné výhony v uhle 70-80° od kmeňa.

V 1. roku od výsadby nechávame hlavný terminál a 4 rovnomerne rozložené bočné výhony.

V 2. roku odstraňujeme prebytočné konkurenčné výhony a zároveň iné najslabšie výhony skrátime zhruba o polovicu. Čím je ich rast slabší, tým viac ich režeme. Hlavné výhony zakracujeme v rovnakej výške, tak aby vždy posledné očko smerovalo von z koruny. Terminál zakrátime, tak aby prevyšoval základné vetvy o ¼ - 1/3 dĺžky. Dodržiavame uhol výhonov na kmeň.

V 3. roku postupujeme rovnako ako roku 2., režeme trochu menej a ponechávame i slabšie obrastové výhony (musia byť ale kratšie ako hlavné vetvy).

V 4. roku je postup znova podobný, ale na výhonoch, kde sa už objavujú prvé kvety rez ešte viac obmedzíme. Iba pri silno rastúcich stromoch odstránime prebytočné a slabé výhony.

V 5. roku by mala už väčšina stromov naplno rodiť. Pokiaľ tomu tak nie je, prevedieme iba jednoduchý najnutnejší rez.

 

Udržovací rez: udržujeme ním strom v dobrej kondícií, tak že zmladzujeme základné výhony. Pri jemnom zmladzovacom reze skracujeme výhony do dvojročného dreva, zhruba o ¼ dĺžky. Pri stredne hlbokom reze redukujeme do 3-4 ročného dreva, zhruba o ½ dĺžky. Hlboký zmladzovací rez je niekedy nutný iba u veľmi slabo rastúcich odrôd hrušiek a to až na 1/3 pôvodnej dĺžky. Tak ako už bolo zmienené, hrušky sa tvarujú do pyramídového tvaru stromu, u zakrpatených odrôd hrušiek má byť koruna oválna, preto sa na nich tvaruje iba spodok koruny.

 

Zmladzovací rez: vykonávame predovšetkým u polokmeňov a vysokokmeňov, kde skracujeme základné vetvy podľa veku stromu. Najprv sa prevedie presvetlenie koruny po ktorom zakrátime základné vetvy na 1-2m ich dĺžky. U zakrpatených sa tento rez nepoužíva, stačí im iba udržovací.

 

Všetky rezné rany vždy ošetríme štepárskym voskom.

 

K starostlivosti o strom patrí aj pravidelná prebierka plodov, kedy odstraňujeme už malé plody na vzdialenosť 10 cm (u menších plodov), alebo 20 cm (u veľkoplodých). Plody letných hrušiek sú určené na priamu konzumáciu a vydržia skladovanie do 1 mesiaca. Jesenné hrušky sa oberajú zavčasu, najlepšie pred úplným dozretím, aby sa nestali lákadlom vtákov.

 

Hruška planá - dožíva sa až 100 rokov, do plnej rodivosti sa dostáva trochu neskôr. Poskytuje vysoké úrody po celú dobu rastu a dobre odoláva mrazom. Pri výsadbe odporúčame spon 4m x 5m. Dobre znáša aj horšie pôdne podmienky.

Dula Adams – je slabšie rastúci podpník. Pri výsadbe odporúčame spon 4m x 2,5m. Rodia skoro a to už do 4 roku od výsadby. Životnosť týchto podpníkov je cca 35 rokov.

 

 

Všetky naše odrody hrušiek nájdete TU.   

 

Výška kmeňa (vzdialenosť korunky od zeme):

zakrpatené:  40-60cm

štvrťkmene:  70-120cm

polokmene:  130-180cm

vysokokmene:  nad 180cm

 

Ochrana rastlín a príprava drevín na zimu:

Záleží na vybranom podpníku hrušky, niektoré sú plne mrazuvzdorné a tak nie je potreba sa im toľko venovať počas proti mrazovej ochrane. Ale aj takýmto stromov vieme pomôcť natretím tzv. Vápenným mliekom; jedná sa o 20% zmes haseného vápna s vodou. Pred samotným náterom je vhodné odstrániť starú a odumretú kôru kmeňa a až potom ju aplikovať. Takto ošetrený strom je chránený nielen pred mrazíkmi, ale aj pred slnkom. Ďalšou z možnosťou tienenia je oprieť drevenú dosku z južnej strany stromu; mladší stromy možno obaliť a chrániť jutovinou, rákosovou rohožou a pod.

 

Choroby a škodcovia:

Hrušky najčastejšie napáda hrdza hrušková. Ide o hubovú chorobu, ktorej hlavným nositeľom je jalovec čínsky a jalovec chvojka. Hrdza aj prezimuje a v priebehu apríla či mája sa rozširuje na hrušky, na ktorých napadá listy, kde vytvára oranžové „hrdzavé“ škvrny. Na konci leta sa hrdza sťahu naspať na jalovce. K infikovaniu hrušky môže prísť aj na niekoľko 100m. Preventívne odporúčame postrek pred kvetom alebo tesne po odkvitnutí. Použiť môžete Baycor 25 WP, Topaz, Dithane DG alebo iné dostupné postreky.

Ak má vaša hruška pokrútené listy s hrbolkami rôznych farieb (zelené, hnedé), s najväčšou pravdepodobnosťou je napadnutá roztočom - vlnovník hruškový, ktorý obvykle prezimuje v kôre. Preventívne sa môžete brániť niekoľkými spôsobmi. Na jar použijeme postrek sulkou alebo iným siričitým prípravkom. Počas skorej jari (do 5°C) ošetríme hrušku prípravkom proti prezimujúcim škodcom a následne pred kvetom použijeme prípravok na savé škodce, napr. Nissorum.

Hrušky môže napadnúť aj moniliová choroba plodov, ktorá sa prejavuje vytváraním žlto sfarbených prepadlín na plodoch. Táto choroba sa šíri veľmi rýchlo (v závislosti na teplote a vlhkosti), výskyt sa snažíme obmedziť prebierkou plodov a fungicídnym prípravkom, napr. Rovral.

Opadávanie listov alebo plodov, tmavošedé až čierne škvrny na letorastoch či plodoch značia napadnutie škvrnitosť hrušiek. Preventívne sa dá brániť prípravkom Polyram WG, Mythos 30 SC, Baycor 25 WP a pod., už v dobe prvého pučania očiek.