• Obsahuje 90 až 95 % vody a iba 3 - 5 % cukrov. Je teda veľmi nízkokalorický. Dietológovia odporúčajú jeho konzumáciu pri redukcii hmotnosti.
• Melón je zdrojom vitamínov, minerálov a stopových prvkov. Obsahuje veľké množstvo vitamínu C, ktorý potrebujeme pre povzbudenie imunity a celkovú fyzickú a psychickú kondíciu.
• Okrem toho je bohatý na vitamíny skupiny B, obzvlášť na vitamín B6 – pyridoxín, potrebný pre syntézu bielkovín v tele, vitamín B3 – niacín, dôležitý pre okysličovanie organizmu a kyselinu listovú, ktorá je zásadná pre krvotvorbu, zdravé nechty, kožu a vlasy, ale aj plodnosť a správny vývoj plodu vo všetkých fázach.
• Je výborným  antioxidantom, pomáha pri odkyslení a pálení „žáhy“. 
• Posilňuje obranyschopnosť organizmu, odbúrava toxické látky.
• Naviac chráni sliznice tela, podporuje zrak, stimuluje pamäť a bystrý mozog a funguje preventívne proti niektorým typom rakoviny.

Plody plné živej vody – aj tak možno charakterizovať prakticky všetky druhy melónov. Podľa sladkej chuti ich zaraďujeme medzi ovocné pochúťky, i keď botanicky patria k zelenine.

Ako melón vodový, zvaný tiež červená dyňa, tak aj melón cukrový či ananásový, i keď pochádzajú z rozličných botanických rodov, sú príbuzné našim tekviciam.

Melón cukrový (Cucumis melo)

Cukrový melón je jednoročná poliehavá i popínavá silno rozvetvená rastlina s výhonmi dlhými až 150 cm, s úponkami a väčšinou so zaokrúhlenými listami. Z hlavnej stonky vyrastajú z úžľabín listov bočné výhonky, na ktorých väčšinou kvitne a plodí. Ich tvorbu a tým aj plodnosť môžeme pri niektorých odrodách podporiť zaštipnutím hlavnej stonky na mladých rastlinách za 4. – 5. listom.

Stonkovými úponkami sa rastliny prichytávajú na rôzne opory. Celá rastlina je chlpatá. Koreňový systém je dobre vyvinutý, z hlavného zvislého koreňa odbočujú bočné koreňové výhony, ktoré sa bohato rozvetvujú a vytvárajú hustú koreňovú sieť. Veľká časť koreňov prerastá k povrchu pôdy, čo má výhodu v tom, že tieto korienky dokážu dobre využiť i menšie zrážky. Na druhej strane je však dôležité, aby pôda pred výsadbou bola dobre odburinená, mala dobrú hrudkovitú štruktúru, aby sa nemusela často a predovšetkým hlboko okopávať, čo by poškodilo tieto plytké korienky.

Kvety má žltkasté, väčšinou jednopohlavné a jednodomé, podobné uhorkovým. Samčie kvety rozkvitajú o niekoľko dní skôr ako samičie, ktoré ľahko poznáme podľa spodného guľovitého semenníka. Plody podľa odrody majú rôzny (guľatý i pretiahnutý alebo rebrovitý) tvar, sú rôznej veľkosti. Ich povrch môže byť hladký, bradavičnatý, sieťovaný, žltej farby, bielej, oranžovej, zelenej, sivej i hnedej. Chuť, štruktúra, šťavnatosť, sladkosť a aróma dužiny závisia od odrody, ale aj od stupňa zrelosti.

Pestovateľské nároky

Keďže cukrový melón pochádza z tropických oblastí, tak jeho nároky na teplo sú vysoké. Optimálna denná teplota hlavne pôdy je okolo 25 °C, nočná by nemala klesnúť pod 14 °C. Pri teplote 10 °C už melón zastavuje rast, pričom teploty blížiace sa k +1 °C sú pre neho už likvidačné. Teplota vzduchu sa môže pohybovať v rozpätí 18 – 30 °C. Preto v našich podmienkach sa mu najlepšie darí v najteplejších južných oblastiach a na miernych južných či západných naplno oslnených a záveterných svahoch.

V záhradkách dosiahneme najlepšie výsledky, ak si vopred vypestujeme v krytých priestoroch priesady, ktoré vysádzame, až keď pôda dosiahne teplotu 15 °C, čo je obyčajne koncom mája, začiatkom júna.

Pôda a voda pre melóny

Aj na pôdu a živiny v nej sú melóny veľmi náročné. Pôda by mala byť ľahšia až stredná, výhrevná, veľmi dobre zásobená humusom a bohatá aj na živiny, dobre odburinená a nezamokrená. Dobré je, keď na jeseň do nej zapravíme hnoj v dávke 300 – 500 kg na ár, prípadne použijeme kvalitný a o minerálne živiny a stopové prvky obohatený kompost, a na jar pridáme ešte aj kombinované hnojivo alebo aspoň zmes síranu amónneho, superfosfátu a draslíka zasa vo forme obohateného kompostu. Zvyčajne ešte na začiatku kvitnutia pridávame ďalšiu výživu vo forme tekutého hnojiva alebo hnojivých výluhov z rastlín.

Voda je silným rastovým motorom melónov, ktorá je dôležitá aj pre bohatú a chuťovo kvalitnú úrodu plodov. Závlahy by sa však mali realizovať podmokom primeranou intenzitou bez rozbahnenia pôdy (následný pôdny prísušok je škodlivý) a mali by byť rovnomerne dávkované podľa klimatickej situácie. Závlahová voda by mala mať aspoň teplotu danej pôdy, a preto si ju zohrievame napríklad v sudoch na slnku, prípadne aj priamo vo fóliovníku. Vhodná je aj kvapková závlaha.

Intenzívnejší prísun vody melóny potrebujú až do obdobia nasadzovania plodov a ich rastu, ale potom je vhodné závlahy sčasti obmedziť, lebo v čase ich dozrievania je vhodnejšia trochu suchšia a slnečnejšia klíma.

Pestovanie sadeníc

Sadenice pestujeme z osvedčených, najmä skorších odrôd melónov, ktoré istejšie dozrejú aj v horších podmienkach. Semeno by malo byť 2 – 3 roky odležané a vysievame ho buď na 12 h namočené do 25 °C vody, alebo i krátko naklíčené vo vlhkom prostredí (v malom vo vlhkej handričke), ktoré hneď vysejeme do výsevného prepareného vzdušného substrátu do hĺbky 3 – 5 cm.

Substrát získame, ak zmiešame polovicu kompostovanej pôdy so štvrtinou rašeliny a štvrtinou piesku a všetko na pare alebo v rúre prehrejeme. Vlhkosť substrátu udržiavame rosením, prípadne prekrytím fóliou až do vzídenia. Pri teplote okolo 25 °C by sa rastlinky mali ukázať už o 4 – 5 dní.

Keď rastlinky rozvinú deložné lístky, tak ich presadíme – najlepšie do rozpojiteľných fóliových zakoreňovačov s priemerom 10 cm, v ktorých sa sadenice jednak dobre vyvíjajú, ale pri ich vysádzaní na stanovište sa ich koreňová sústava neporušuje. Podobne môžeme použiť aj rašelinovocelulózové zakoreňovače. Pred výsadbou do vonkajších podmienok by sme mali sadenice postupne otužiť na teplotu 16 – 17 °C.

Zaujímavý spôsob, ako melónom zvýšiť ich vitalitu a odolnosť jednak voči chorobám, ale aj trochu znížiť ich vysoko tepelné nároky (vhodné to je pre tepelne menej priaznivé polohy), je naštepiť ich klíčiace rastlinky na tekvicu figolistú (Cucurbita ficifolia), ktorá má aj bohatší koreňový systém, a teda i vyššiu plodnosť. Pri tom vysievame melóny a tekvice tak, aby pri štepení boli klíčne rastlinky v rovnakej fáze ich vývoja.

Rastlinkám v štádiu prvých pravých lístkov asi 1,5 cm pod nimi šikmo žiletkou narežeme obe stonky a zasunieme ich zárezy do seba, oviažeme staniolom alebo umelohmotnou páskou a zasadíme do zakoreňovača. Zrastanie trvá asi 10 dní. Po tomto čase odrežeme vrchnú časť tekvice nad zrastom. O 14 dní potom odrežeme aj koreň melóna.

Iným, možno jednoduchším spôsobom je štepenie do klínka. Pri ňom klíčiacu rastlinku tekvice narežeme medzi deložnými lístkami smerom dolu a do vytvoreného priestoru vložíme vrúbeľ melóna, ktorý sme pod listami klínovito zrezali. Všetko spolu oviažeme a zasadený vrúbľovanec udržiavame pri 25 °C a vysokej vlhkosti v skleníčku zatienenom pred priamym slnkom.

Odrody cukrového melóna

U nás zásadne uprednostňujeme skoré odrody, na ktoré sa sústredili aj naši šľachtitelia. Medzi výborné tradičné odrody patria Lednický cukrový alebo ešte skorší Solartur, ale aj Oranž, Solar – F1, Ananas. Výborné sú aj odrody Magyar kincse, Homok kincse, Muscatello, ale i Togo a mnoho nových šľachtencov.

Červená dyňa či vodový melón

Vodový melón je pre ľudí žijúcich v horúcich oblastiach, ale v lete aj pre nás všetkých, tým najfantastickejším, najchutnejším a najúčinnejším prírodným osviežením.

Melón vodový (Citrullus vulgaris) je v požiadavkách i podmienkach pestovania veľmi podobný, až na malé rozdiely, cukrovému melónu. Líši sa od neho najmä tvarom listov, ktoré sú väčšie a viac laločnaté, ale líši sa aj veľkosťou, povrchom i dužinou plodov, ktorá je väčšinou červená a vodnatejšia, ale veľmi osviežujúca.

Čo je ale podstatné, líši sa od cukrového melóna hlavne ešte väčšou tepelnou náročnosťou, a preto pri pestovaní vodových melónov ešte viac uprednostňujeme tie najteplejšie polohy a aj v nich vytvárame maximálne záveterné prostredie, napríklad aj okolitou výsadbou kukurice ako vetrolamu.

Tiež dĺžka dorastenia ich plodov od výsevu po zber je neraz až o mesiac dlhšia. Ich koreňová sústava je ešte mohutnejšia ako pri cukrových melónoch, lebo musí zásobovať aj podstatne väčšie plody živinami a vodou, takže je výhodné, keď hladina spodnej vody je vo vzdialenosti od povrchu len 1 – 2 m. Pri ich vysokých nárokoch je pri nich výhodné, že sú oproti cukrovému melónu zasa odolnejšie proti chorobám.

Rastú tiež bujnejšie ako cukrový melón a tvoria až 2,5- i viac metrové výhony, a preto ich sadíme aj na väčšie vzdialenosti od seba. Keďže už priamo na hlavných výhonoch sa tvoria aj plody, tak by sme ich nemuseli ani zaštipovať. Ak sa ale rozhodneme výhon za 4. – 5. listom zaštipnúť, tak tým urýchlime tvorbu bočných výhonov a na nich aj kvety, čím urýchlime aj zber plodov.

Na jednej rastline nechávame dozrieť v dobrých podmienkach len maximálne 3 – 4 plody, ktoré zberáme najlepšie počas chladného rána. Dobré dozretie a vychutenie týchto melónov si však okrem tepla vyžaduje aj priame slnko, takže zamračené leto ich chuti veľmi nesvedčí. Či je plod už dostatočne zrelý, zistíme, keď po ňom poklepeme a vydáva dutý zvuk alebo ešte istejšie je, keď jeho stopka začne zasychať a fajkovite sa skrúti.

Medzi osvedčené odrody vodového melóna patria stredne skorá odroda Dunaj, skorá odroda Lajko – II – F1, veľmi skorá Melko – F1, ďalej Zelený krajový, drobnoplodé skoré Sugar Baby a Skorospělka. Veľmi úrodná a skorá je i maďarská odroda Szigetsépi, ale i Szentesi, Kecskemeti a Hevesi. Veľmi zaujímavou skorou a dokonca bezsemennou je japonská odroda Koyo.