Romanesco - 5 účinkov na zdravie

Romanesco, zvláštna hviezda, je brokolicovo-karfiolový hybrid plný vitamínov a minerálov a je takmer príliš pekný na jedenie. (Takmer)

Romanesco, nazývané aj rímsky karfiol, pochádza zo severného Talianska a má nápadnú svetlozelenú farbu. Táto chladná sezónna zelenina je k dispozícii od jari do jesene a patrí do skupiny kapustovitej zeleniny (ako napríklad karfiol, kel, brokolica a kapusta), ale má svoj vlastný charakteristický tvar a sladkú orieškovú chuť.

Romanesco má pevne zbalené kvietky, ktoré sú zoskupené do špicatých špirálovitých tvarov namiesto zaoblených ako brokolica a karfiol. Jedinečný vzhľad romanesca vychádza z matematiky – je to učebnicový príklad logaritmického tvaru nazývaného fraktál (hovorte matematikou pre nekonečne sa opakujúce vzory menších tvarov vytvárajúce jeden veľký tvar). V prípade romanesca je každý kvietok s hrotmi tvorený mnohými menšími bodkami, ktoré vytvárajú fascinujúci kaleidoskopický dizajn.

Obsah vitamínov a minerálov v romanesco

Romanesco je nielen vizuálne príťažlivé, ale je tiež plné živín, ako sú vitamíny A, C a K, vápnik a železo. Telo ľahšie absorbuje vápnik a železo z kapustovitej zeleniny ako je romanesco v porovnaní s inou zeleninou. Preto je obzvlášť dôležité ich zahrnúť, ak dodržiavate rastlinnú stravu, čo sťažuje získanie dostatočného množstva týchto minerálov z potravy. Romanesco má tiež vysoký obsah vlákniny na zníženie cholesterolu – v jednej šálke sú asi štyri gramy.

Štúdie zaznamenali zníženie rizika vzniku kolorektálneho karcinómu a iných druhov rakoviny u tých, ktorí jedia viac kapustovitej zeleniny, ako je romanesco, brokolica a karfiol. To možno pripísať zlúčeninám, ktoré sa prirodzene nachádzajú v rastlinách tohto rodu nazývané glukozinoláty.

Glukozinoláty sú biologicky aktívne zlúčeniny, ktoré sú vedľajšími produktmi síry a romanesco je bohaté na zlúčeniny obsahujúce síru. Glukozinoláty, ktoré sa uvoľňujú zo stien rastlinných buniek, keď sa rozkladajú žuvaním alebo spracovaním, tvoria rôzne zlúčeniny, ktoré pôsobia ako antioxidanty. Výskum zistil, že tieto zlúčeniny pomáhajú predchádzať aktivácii molekúl spôsobujúcich rakovinu v tele; tiež znižujú zápal spúšťaním detoxikačných enzýmov, ktoré odstraňujú voľné radikály a spúšťajú imunitné funkcie. Ukázalo sa tiež, že glukozinoláty majú antibakteriálne a protiplesňové vlastnosti, ktoré vám pomáhajú brániť sa infekcii.

Romanesco v 62 g obsahuje 20 kalórií, 55,47 g vody, 1,88 g bielkovín, 0,54 g tukov, 0,56 g popola, 3,89 g sacharidov a 2 g vlákniny. Z minerálnych látok obsahuje vápnik, železo, hročík, fosfor, draslík, sodík, zonok, meď, mangán a selén. Z vitamínov obsahuje všetky vitamíny skupiny B, vitamín A, C a K, ďalej obsahuje mastné kyseliny a aminokyseliny.

Uvedené denné hodnoty sú založené na príjme 2 000 kalórií. Denné hodnoty sa môžu líšiť v závislosti od vašich denných potrieb kalórií. Výpočty sú založené na priemernom veku 19 až 50 rokov a hmotnosti 88 kg.

Romanesco - 5 účinkov na zdravie

Romanesco - 5 účinkov na zdravie

Romanesco udržuje zdravé oči

Romanesco je nabitá vitamínom A, živinou, ktorú naše oči potrebujú na správne fungovanie. Vitamín A môže byť tiež užitočný pri znižovaní vekom podmienenej makulárnej degenerácie, ktorá vedie k problémom s očami a prípadne k slepote.

Romanesco udržuje zdravé srdce

Romanesco je bohaté na železo, ktoré pomáha zvyšovať tvorbu červených krviniek, zlepšuje krvný obeh a zdravie srdca. Zvýšená cirkulácia môže tiež pomôcť mozgu tým, že mu dodá viac kyslíka a živín.

Romanesco bojuje s infekciou

Romanesco obsahuje množstvo antioxidantov, vitamínov a minerálov, ktoré môžu pomôcť telu bojovať proti infekciám a chorobám.

Romanesco znižuje riziko rakoviny

Vláknina a antioxidanty v Romanesco pomáhajú chrániť pred voľnými radikálmi, ktoré môžu viesť k rakovine a iným zdravotným problémom.

Nadmerná konzumácia zeleniny patriacej do čeľade kapustovitej pomáha okrem iného znižovať riziko vzniku rakoviny pľúc a žalúdka. Príliš častá konzumácia tejto zeleniny môže znížiť pravdepodobnosť metastázujúcej rakoviny u časti pacientov.

Ak má niekto diagnostikovanú rakovinu, mal by v ideálnom prípade doplniť konzumáciu brokolice, karfiolu, romanesca, kapusty, kelu a žeruchy, pretože to pomôže udržať rast nádoru pod kontrolou.

Romanesco posilňuje tráviaci trakt

Vďaka úžasnému množstvu prírodnej vlákniny má Romanesco dlhú cestu pri zvládaní cholesterolu a cukru v krvi. Rovnako ako brokolica a karfiol, aj Romanesco robí zázraky v trávení a odstraňovaní odpadu z tela.

Ako romanesco spotrebovať?

Ako romanesco nakupovať?

Hľadajte romanesco, na ktorom sú stále chrumkavo vyzerajúce listy – znak sviežosti. Hlava romanesca by mala byť jasne zelená a mala by byť pevná a ťažká.

Ako romanesco skladovať?

Metódy varenia a skladovania ovplyvnia hladiny protizápalových zlúčenín a vitamínov v romanescu. Keď budete doma, uložte romanesco do plastového vrecka v chladničke a zjedzte ho do týždňa od nákupu, aby ste využili maximálny obsah glukozinolátov. Znížte straty živín počas varenia pečením alebo pražením – varenie môže spôsobiť vylúhovanie vo vode rozpustných vitamínov C a B do varnej tekutiny.

Ako romanesco spotrebovať?

Kľúčom k príprave romanesca je neprevariť ho. Najlepším spôsobom, ako zachovať jeho veľkolepý tvar – a vyhnúť sa jeho premene na kašu – je opekať alebo grilovať vo veľkých kúskoch. Jeho pevná textúra dobre znáša vysoké teplo, čo tiež zvýrazní prirodzene sladkú chuť romanesca. Podávajte pečené romanesco nakrájané na štvrtiny ako prílohu, opečte menšie kúsky na pridanie do cestovín alebo blanšírujte ružičky a použite ako predjedlo na zvýšenie wow faktora na vegetariánskom tanieri.

Karfiol a brokolica patria do skupiny hlúbovín. Na rozdiel od listových druhov sa však pestujú pre jemné zdužnatené súkvetie, ktoré sa na rastline objavuje už v prvom roku. 

Ostatné hlúboviny sú pritom dvojročné, čiže zakvitnú až druhý rok pestovania. Ťažšie predstaviteľné je dnes to, že rôzne druhy vrátane karfiolu či brokolice boli vypestované z pôvodného typu kapusty obyčajnej, ktorá sa vyskytuje na európskom pobreží Stredozemného mora a Atlantického oceánu. Botanicky patria do čeľade kapustovité (Brassicaceae).

Lahodné a diétne

Dávno sú preč časy, keď sa karfiol pestoval ako jemná lahôdková zelenina iba v južnej Európe a brokolica, kel špargľový, bola v našich končinách úplne neznáma. Oddávna patrili a dodnes patria k hodnotným základným zeleninám, bez ktorých sa nezaobíde už ani slovenská kuchyňa. V našom klimatickom pásme sa pestujú najmä v lete a na jeseň.

Karfiol i brokolica sú ľahko stráviteľné, ich kuchynská úprava je jednoduchá a rýchla, a aj preto sú také obľúbené. Obsahujú menej vlákniny ako ostatné hlúboviny. Ružice sú chutné čerstvé – surové, ale i upravené varením, smažením, pečením, grilovaním, zaváraním. Veľmi dobre sa hodia aj na mrazenie.

Karfiol je nielen biely

Karfiol (Brassica oleracea convar. var. botrytis) pochádza pôvodne z oblasti Stredomoria, kde sa pestuje celoročne pre mohutné biele zdužnatené súkvetie. Ružičky sa tvoria na krátkej zdužnatenej byli. Tvar ružice je väčšinou typicky plocho-guľovitý a jej hmotnosť býva okolo 0,7 – 1,5 kg. Vyšľachtené sú aj odrody netradičnej farby – fialové, oranžové ažlté.

Vegetačné obdobie skorých odrôd je 60 – 100, poloskorých okolo 120, neskorých až 160 – 200 dní. V druhej polovici vegetácie, ak sme ružice nepozbierali, z nich vyrastú byle so žltými kvetmi. Plodom je valcovitá šešuľa, v ktorej sú ukryté guľaté červenohnedé semená s priemerom cca 3 mm.

Nároky na prostredie

Karfiol patrí medzi náročnejšie hlúboviny. Najvyššie úrody dosahuje v mierne teplom a vlhkom prostredí, dôležitá je vysoká vzdušná vlhkosť. Ideálne je pestovať nielen karfiol, ale vôbec všetky hlúboviny v blízkosti vodných plôch, z ktorých sa vyparuje voda, ovzdušie je teda vlhké.

Najlepšie je pestovať ho v prvej trati po vyhnojení pôdy maštaľným hnojom, kompostom, pretože má vysoké nároky na obsah humusu. Vhodné sú hlinité pôdy s dobrou zásobou pohotových živín a stopových prvkov, na ktorých nedostatok je citlivý. Nedostatok molybdénu vplýva na tvorbu ružíc, ktoré sa netvoria, hovoríme o „vyslepnutí“ karfiolu. Ak sa aj ružice vytvoria, sú hnedé a horké. Deformujú sa i listy, zmenšujú sa listové čepele. Tento problém sa prejavuje najmä v kyslých pôdach. Rastlinám ho dodáme formou molybdénanu sodného alebo amónneho. Nedostatok bóru sa prejaví hnilobou rastového vrcholu – srdiečka.

Ako pripraviť pôdu?

Kvalitné spracovanie pôdy sa začína na jeseň, prípadne skoro na jar, hlbokým zrýľovaním záhona a zapracovaním hnoja alebo kompostu. Dávku fosforečno- draselného hnojiva si rozdelíme na tri. Jednu tretinu zapracujeme na jeseň, druhú na jar a tretiu si necháme na prihnojovanie počas vegetácie. Na jar záhon plošne urovnáme, rozdrvíme hrudy, zlikvidujeme burinu a okrem spomínaného fosforečno-draselného hnojiva pridáme i štartovaciu dávku dusíkatého hnojiva.

Predpestovanie priesad

Osivo skorých odrôd vysievame už od konca januára až do konca marca do debničiek najlepšie v skleníku či teplom parenisku. Po vzídení priesady rozsadíme do téglikov, rašelinových zakoreňovačov či črepníkov. Sadíme ich hlbšie, až po srdiečko, aby sa lepšie zakorenili a boli pevné. Ďalej ich pestujeme pri teplote 18 až 20 °C, doprajeme im dostatok svetla, aby neboli tenké a vytiahnuté. Pravidelne zavlažujeme. Približne 10 – 14 dní pred výsadbou von do záhona ich postupne otužujeme – vetráme priestory, znižujeme teplotu, obmedzíme zálievku. Tesne pred výsadbou (1 až 2 dni) ich dôkladne zavlažíme, aby ľahšie prežili výsadbový šok a mali dostatočnú zásobu vody. Ak sme v tomto roku výsev v januári nezvládli, nič nie je stratené, karfiol možno pestovať aj z priamej sejby v júli.

Výsadba priesad

Na sadenie vyberieme silné, zdravé, dobre vyvinuté sadenice s tromi až štyrmi pravými listami. Skoré odrody vysádzame začiatkom apríla, letné a jesenné až do začiatku júla, a to na vzdialenosť 50 × 50 alebo 60 ×40 cm. Rastlina je totiž v dospelosti mohutná s veľkými obalovými listami. Priesady vysádzame hlbšie, ako boli pestované v nádobách, a takzvane „na vodu“, to znamená, že do pripravenej jamky najprv nalejeme vodu, necháme vsiaknuť, vložíme sadenicu, pôdu a zahrnieme suchou pôdou. Rastliny majú takto zabezpečenú zásobu vody a netvorí sa pôdny prísušok ako pri zálievke až po vysadení.

Priamy výsev

Poloskoré a neskoršie odrody vysievame od konca marca až do júla priamo do záhona. Vysievame redšie, buď do riadku, alebo naširoko. Pri výseve do riadku možno semeno vysievať husto a po vytvorení pravých listov priesady vysadiť na vzdialenosť 50 – 60 × 40 – 50 cm. Podobne ako pri výseve naširoko je nevýhodou, že veľa rastlín vyhodíme, lebo sú slabé, tenké, vytiahnuté či krivé.
Pri kvalitných hybridných F1 odrodách, ktoré sú i drahšie (za 50 ks semien v malospotrebiteľskom balení zaplatíme cca 2,50 €), môžeme vysievať i presne, čiže do riadkov od seba vzdialených 50 – 60 cm a v riadku na vzdialenosť 40 – 50 cm. Ušetríme si tak osivo aj namáhavú ručnú prácu pri jednotení.

Ošetrovanie počas vegetácie

Kypríme pôdu okolo rastlín a prihŕňame ju k nadzemnej časti stonky, aby si rastliny udržali stabilitu, nenakláňali sa a udržala sa primeraná vlhkosť. Zavlažujeme, prihnojujeme zvyšnou tretinou hnojiva a ošetrujeme proti chorobám, ako sú nádorovitosť koreňov hlúbovín, „vyslepnutie karfiolu“, baktériová škvrnitosť, pleseň kapustová, a škodcom – mlynárik kapustový, mora kapustová, molička kapustová, skočky, voška kapustová, molica lastovičníková.

Postupný zber

Ružice zbierame postupne, ako dozrievajú, lebo sa vyvíjajú nerovnomerne. Priemer by mal byť pri zbere okolo 16 – 25 cm. Odrežeme ju s niekoľkými vnútornými obalovými listami, ktoré ju chránia pred poškodením. Skoré odrody zberáme začiatkom júna, letné v priebehu júna až septembra, jesenné od polovice septembra do polovice novembra.

Zelené zdravie – brokolica

Botanicky sa brokolici hovorí aj kel špargľový (Brassica oleracea var. asparagoides, syn. convar. italica). Pochádza pravdepodobne z Apeninského polostrova. Vzhľadom sa podobá karfiolu, akurát má mohutnejší vzrast a výšku až 40 – 60 cm. Ružica je menej kompaktná a chuťou pripomína špargľu. Obsahuje viac vitamínov ako karfiol. Ružica dosahuje hmotnosť 0,40 – 0,60 kg. Podľa odrody môže byť nielen zelená, ale i žltá až fialkastá. Jedlé sú aj mladé listy brokolice, v porovnaní s karfiolom sú oveľa jemnejšie.

Nároky na prostredie

Požiadavky na pestovanie a ošetrovanie sú podobné ako pri karfiole. Najlepšie sa jej darí v stredne ťažkých, kyprých pôdach, ktoré dobre hospodária s vodou. Záhon treba dobre zásobiť živinami a humusom. Má krátke vegetačné obdobie od výsevu po zber, okolo 70 – 90 dní. Brokolica pestovaná v jarnom období je pri vyšších teplotách náchylná vybiehať do kvetu, preto sa odporúča jesenné pestovanie.

Optimálna teplota pri pestovaní je 10 až 25 °C. Znáša však i vysoké letné teploty či krátkodobý pokles teplôt do –5°C. Vyžaduje slnečné stanovište s dostatkom vlahy. Darí sa jej aj vo vyšších nadmorských výškach, v horských dolinách s vyššou vlhkosťou vzduchu. Je tiež náročná na mikroelementy molybdén a bór.

Pestovanie, ošetrovanie

Pestujeme ju z priamej sejby alebo z predpestovaných priesad. Na zber v júni ju vysievame na jar – v marci až apríli. Na jesenný zber v októbri až novembri ju vysievame koncom mája až do začiatku augusta. Výsev robíme do riadkov vzdialených od seba 60 cm, v riadku tiež na 60 cm alebo nahusto, pričom neskôr rastliny jednotíme alebo rozsadíme.

Ošetrovanie spočíva v kyprení až do zapojenia porastu a v zálievke. Po objavení sa ružíc zálievku obmedzíme.

Kedy zberať brokolicu

Za slnečného a horúceho počasia súkvetie veľmi rýchlo narastie do konzumnej zrelosti, preto treba zber často opakovať.

Zdužnatené zelené súkvetie odrezávame, keď dosiahne priemer 8 až 25 cm, a to so stonkou dlhou 10 až 20 cm. Stonka je jemnejšia ako v prípade karfiolu, preto ju pri kuchynskej úprave neodstraňujeme.

Zdroj: https://www.zahrada.sk/magazine/pestujeme-karfiol-brokolicu-drzte-sa-tychto-rad-budete-mat-krasnu-urodu/

Text: Ing. Hana Szabóová
Foto: isifa/Shutterstock, Pixabay.com
Zdroj: časopis Záhrada

Zdroj: https://zdravopedia.sk/zelenina/romanesco

zdroj: besthealthmag.ca, healthbenefitstimes.com

zdroj obrázky: healthbenefitstimes.com