Datle - energetická, minerálová a vitamínová bomba

Slovensky: Datľová palma,Datle

Latinsky: (Phoenix dactylifera (L.))

Datle sú bohaté na draslík, vitamíny A, B, niacín, meď a železo. Starajú sa o sviežosť a sústredenosť, štartujú energetickú premenu vo všetkých telesných bunkách. Sú ideálnym zdrojom doplnenia energie, dôležitých minerálov a niektorých vitamínov aj na dlhú trať.

Datle – vplyv na zdravie človeka

• Sušené datle sú obzvlášť bohaté na draslík a vitamíny B1 a A (vitamín C takmer chýba).
• Sušené datle predstavujú koncentrovanejší zdroj niacínu (vitamín B3), medi, železa a horčíku než datle čerstvé (100 g sušených datlí prispieva k výžive asi 1/8 doporučovanej dennej dávky všetkých týchto látok).
• Čerstvé datle sú lepším zdrojom vitamínu C (100 g čerstvých predstavuje takmer 1/3 doporučovanej dennej dávky); čerstvé aj sušené datle sú výživné enormným obsahom cukru (25 –55%, 100 g čerstvých datlí obsahuje 107 kcal, sušených 277 kcal), rýchlo dodávajú energie; užitočný zdroj rozpustnej vlákniny pôsobí ako slabé prejímadlo.
• Datle sú pre svoje zloženie výborné pre doplnenie energie pri fyzických aktivitách, dlhších výletoch a cestách. Cukry v ňom obsiahnuté dodajú potrebnú glukózu, bielkoviny vyrovnajú straty aminokyselín, malé množstvo tuku nám určite na váhe nepridá, a máme zaistený dlhotrvajúci prísun energie.
• Datle sú výborným zdrojom draslíku, dôležitého pri udržovaní rovnováhy elektrolytov v bunkách šírením nervových vzruchov. Sušené plody naviac obsahujú železo a napomáhajú pri prenose kyslíku v krvi.
• Turci pripravujú z čerstvých datlí nápoj, ktorý veľmi prospieva pri kŕčoch v žalúdku. Čerstvé datle sú prostriedok, ktorý utišuje dráždivosť a napomáha pri respiračných ochoreniach. Nezrelé plody datlí sa používajú pri hnačkách.
• Datle sú oddávna používané ako účinný uspávací prostriedok – obsahujú totiž nadpriemerne vysoké množstvo aminokyselín tryptofánu, ktorý sa v tele premieňa na spánkový hormón melatonínu. Ľudoví liečitelia v nomádskych krajinách doporučujú krátko pred uložením k spánku zjesť pár sladkých datlí.
• Datle sú ideálnou desiatou pre duševne pracujúcich a študentov.
• Znižujú krvný tlak.
• Vápnik, ktorý obsahujú, prospieva kostiam a zubom.
• Jedenie datlí prospieva aj našej koži a vlasom.
• Datle síce nedávajú krídla, ale povzbudzujú pri poklese výkonu a únave a nevyčerpávajú pri tom zásoby vášho pečeňového glykogénu, tak ako káva či nápoje obsahujúce teín či kofeín.

Podľa výskumu izraelského profesora Michaela Avirama z Rambam Medical Center pri Izraelskom technologickom inštitúte (Technion) v Haife, datle, aj napriek svojej veľkej sladkosti, nezvyšujú hladinu cukru v krvi a pomáhajú chrániť proti upchávaniu tepien (ateroskleróza).

Datle a naše zdravie

Datle sú bohatým a významným zdrojom vitamínu A a vitamínov B, draslíka, chlóru, železa a medi. Jedná sa obohatý a rýchly energetický zdroj pre ľudský organizmus, sú tvorené prevažne zo sacharidov, ktoré sú zastúpené v podobe prírodných cukrov až 70% a nízkym obsahom vody.

Datle sú považované za mierne afrodiziakum pre ženy i mužov. Aktivujú sekréciu spermy. Odporúčajú sa k podpore mužnej sily, pre ťažko pracujúcich, pre tehotné a dojčiace ženy (podporujú tvorbu mlieka). Je vraj preukázané, že redukujú riziko vzniku srdcových chorôb a rakoviny. Ovocný cukor dodáva telu rýchlu energiu a zároveň je to veľmi ľahko a rýchlo stráviteľná časť potravy s vysokým obsahom vláknin, vitamínov a minerálov. V organizme pôsobia zásadotvorne. Podporujú kvalitný spánok a zaspávanie.

Datle - ovocie rajských záhrad

U nás sú ešte stále ďatle spájané s vôňami a maškrtami Vianoc. A akosi sa počítajú k sušenému ovociu. Čo však nie sú. Nová úroda sa zberá od septembra do decembra. Datľovníky patria k najstarším kultúrnym rastlinám. Cez viac ako 5 000 rokov. Nájdeme o nich zmienky v Biblii, v Koráne, posilňovali sa nimi svätí a múdri vo všetkých kultúrach (Mojžiš, Budha aj Ježiš, ...)

Patria medzi sedem  základov ľudskej výživy v biblickom čase - pšenica, jačmeň, hrozno, figy, granátové jablko, olivy a datle.

Datľová palma (Phoenix dactylifera (L.))

Datľovník, alebo datľová palma je palma z rodu Phoenix, pestovaná hlavne pre svoje jedlé sladké plody. Datľovník dorastá do výšky okolo 20m a rastie jednotlivo, alebo v zhlukoch viacero rastlín vyrastajúcich z jednej koreňovej sústavy. Tvorí ich jednoduchý kmeň pokrytý zvyškami listových pošiev, ktoré sa na ošetrovaných stromoch obriezajú. Na vrchole vyrastajú na ostnitej stopke perovito zložené listy dlhé až 5 metrov. Datľovník je dvojdomá rastlina, takže musíme pestovať samostatne samčie a samičie rastliny. Drobné samičie kvety vyrastajú na rozvetvených konároch dlhých až 70 cm. K opeleniu dochádza vetrom, ale v produkčných oblastiach sa opeľovanie robí ručne. Jedna samčia rastlina pri tomto spôsobe môže opeliť aj 100 samičích rastlín. Existujú aj partenokarpické odrody avšak tie sa vyznačujú menšou úrodou a kvalita plodov je nižšia. Po opelení sa zo samičích kvetov tvorí jednosemenná podlhovastá bobuľa – datľa. Je obalená tenkou blanou pod ktorou je sladká, aromatická dužina v zrelosti mäkká jemne vláknitá. Semeno vo vnútri je obklopené tenkou blanou, pozdĺžne rozdelené brázdou.
Počas tisícov rokov pestovania boli vyšľachtené stovky odrôd a kultivarov. Delíme ich na tri hlavné skupiny:

• mäkké (napr 'Barhee "," Halawa "," Khadrawy "," Medjool "),
• polosuché (napr' Dayr", " Deglet Noor "," Zahdi "), a
• suché ( napríklad "Thoory").

Druh ovocia závisí na obsahu glukózy , fruktózy a sacharózy. Inak poznáme dva hlavné divo rastúce druhy a to Phoenix silvestris a P.reclinata z nich pravdepodobne aj vznikli kultúrne datľovníky.
Hoci miesto pôvodu nie je známa, kvôli dlhému kultúrnemu pestovaniu, pravdepodobne pochádza z oblasti dnešného Iraku. Datľové palmy boli pestované už pred tisíckami rokov v Mezopotámii, Egypte, ale aj inde na blízkom východe. Existujú dôkazy o využívaní mandlí 6000 rokov pnl. Pestovanie sa neskôr rozšírilo do juhozápadnej Ázie, severnej Afriky a Španielska v novšej dobe aj do Mexika a Kalifornie, Austrálie, juhovýchodnej Číny ale aj do mnohých ďalších kútov sveta. Najdôležitejšími producentskými krajinami sú v dnešnej dobe Egypt, Irán, Saudská Arábia, Alžírsko, Irak a ďalšie krajiny hlavne blízkeho východu a severnej Afriky.
Ďatle dozrievajú v štyroch fázach a označovaných tradične arabsky Kimr (nezrelé), khlal (plnej veľkosti, chrumkavé), rutab (zrelé, mäkké), Tamro (zrelé, sušené na slnku). Dospelá palma urodí 68 až 176 kg datlí. Ďatle ako možno vidieť aj na fotografiách sa balia do vriec, aby sa predišlo poškodeniu nepriaznivým počasím a škodami spôsobenými vtákmi.

Pestovanie a využitie datľovej palmy

Datľovú palmu môžeme veľmi jednoducho vypestovať zo semena. Ešte jednoduchšie je množenie z výhonov vyrastajúcich z dospelých rastlín. Pre pestovanie použijeme ľahký, priepustný substrát, pomerne dobre znáša aj zasolenie. Veľkosť nádoby na pestovanie prispôsobíme veľkosti rastliny, snažime sa presádzať každý rok do o niečo väčšej nádoby. Datľovníku vyhovuje slnečné stanovište. Počas zimy vyhovujú datľovníku nižšie teploty, znesie dokonca pokles teploty až k -7°C. V krajinách pestovania začínajú rodiť za 4-6 rokov, do plnej rodivosti sa dostáva vo veku 8-10 rokov a dožíva sa až 200 rokov. V našich podmienkach sa však plodov s najväčšou pravdepodobnosťou nedočkáme, ale aj napriek tomu môže byť datľovník zaujímavou interiérovou rastlinou. Pri pestovaní datľová palmy sa môže stretnúť s hubovými chorobami, škodcami u nás zväčša netrpí.

Suché alebo mäkké ďatle sa konzumujú priamo, alebo sa môžu plniť náplňou, ako sú mandle , vlašské orechy , pekanové orechy , kandizované pomaranče, citrónová kôra, marcipánom alebo tvarohom. Nasekané ďatle sú taktiež súčasťou veľkého množstva sladkých, ale i slaných pokrmov a v púštnych oblastiach sú často základom potravy.
Ďatle poskytujú širokú škálu základných živín, a sú veľmi dobrým zdrojom draslíka v potrave. Cukornatosť zrelých ďatlí je asi 80%, zvyšok tvoria proteíny, vlákniny, a stopové prvky, vrátane bóru, kobaltu, medi, fluóru, horčíka, mangánu, selénu a zinku.
Z rastliny sa okrem plodov využívajú aj všetky ostatné časti, napr. listy na pletenie košov a podobne, drevo na výrobu člnov, pri zhotovení tradičných príbytkov. Zo semien sa získava olej využívaný v kozmetike a na výrobu mydiel. Okrem toho namočené semená slúžia ako krmivo pre zvieratá. Z palmy sa po narezaní získava miazga, z ktorej sa fermentáciou získava sirup, ktorý sa ďalej používa napr. na výrobu vína. Varené mladé listy sa používajú ako zelenina a jedlé sú aj samičie kvety.

Zdroj: https://marva.sk/blog/datle/m20

         https://citrusar.sk/datlovnik.html