Brusnica obyčajná
Brusnica obyčajná
Slovensky: Brusnica obyčajná
Česky: Brusnice brusinka
Latinsky: Vaccinium vitis-idaea
Brusnica obyčajná je nízky poloker, ktorý je charakteristický najmä svojimi červenkastými plodmi, brusnicami. Tie sa využívajú tak v kuchyni pri príprave rôznych džúsov, koláčov alebo nápojov, ako aj v liečiteľstve. Najčastejšie tieto kríky rastú na svahoch kopcov v blízkosti ihličnatých lesov, ale je možné ich pestovať aj doma na záhrade v prípade určitých priaznivých podmienok. Celkovo sú brusnice viac rozšírené na severnej pologuli a u nás sú dokonca aj chránené.
Charakteristika
Tieto plody sa volajú brusnice a práve podľa nich má meno aj celý ker. Sú jedlé, majú kyslo nahorkastú chuť a dozrievajú obvykle v auguste alebo septembri. Veľmi často sa používajú brusnice nielen v liečiteľstve a pri rôznych zdravotných problémoch, ale aj v potravinárstve, najčastejšie ako sušené, ale aj v podobe džúsov a marmelád. Listy majú zas močopudné účinky, ojedinele sa používajú aj kvety vo forme nálevu. Najčastejšie sa ale na liečenie využívajú samotné plody brusníc.
Vnútorné použitie
Brusnicové kvety sa využívajú pri reumatických ochoreniach a to vo forme nálevu. Listy sa môžu sušiť alebo sa z nich dá spraviť nálev, ktorý obsahuje 3 polievkové lyžice týchto listov a 500 ml vody, ktorá je vriaca. Následne sa 15 minút tieto listy luhujú a potom sa scedia. Takýto nálev sa môže piť vlažný počas celého dňa a podporuje očistu ako aj močenie a vylučovanie nežiaducích látok z močových ciest. Taktiež môže takýto čaj pomôcť aj pri niektorých ochoreniach žlčníka.
Vonkajšie použitie
List z brusnice má výborné protizápalové účinky a tak sa používa napríklad na kloktanie v ústnej dutine, či už ide priamo o ústa alebo hrdlo a pri rozličných zápaloch, ktoré sa tu môžu nachádzať. Prípadne je tiež možné z neho spraviť odvar a použiť na obklady napríklad na lepšie hojenie rán. Dá sa použiť aj proti parazitárnym infekciám, napríklad ak má človek mrle. V tehotenstve je ale lepšie sa vyhýbať dlhodobému používaniu brusníc a to nielen vonkajším ale aj vnútorným spôsobom.
Zber a skladovanie
Čo sa týka zberu, tak plody sa zbierajú v období plnej zrelosti, kedy sú sýtočervené, čo je najviac počas augusta a septembra. Taktiež sa zbierajú aj listy a to opatrným odtrhnutím, aby sa nepoškodili alebo nepokrčili. Listy sa zbierajú naraz s plodmi v totožnom období. Plody sa môžu jesť aj surové, avšak najčastejšie sa listy aj plody sušia a to buď v tieni, prípadne pri umelom teple alebo na slnku, najviac však pri teplote 40 stupňov Celzia. Skladovanie je na suchom mieste bez svetla.
Brusnice v tehotenstve
Sušené aj čerstvé brusnice v tehotenstve treba jesť len veľmi opatrne a taktiež by sa mal prípadný čaj alebo odvar z nich užívať len v určitej miere. Listy aj plody sú vhodné ako podporný prostriedok pri infekcii močových ciest, ale pokiaľ ide o vážnejší zápal, treba určite vyhľadať lekára. Taktiež pôsobia pozitívne proti hnačkám. Pri nedostatku vápnika, tvorbe močových kameňov a pri ochoreniach pečene by sa ale budúca mamička počas tehotenstva brusnice mala vynechať, to istí aj pri dojčení.
Pestovanie a sadenie
Čo sa týka pestovania v záhrade, tak sadenice brusníc vyžadujú špeciálne rašelinové substráty a povrch pôdy by mal byť vysypaný mulčovacou kôrou alebo pilinami pre vytvorenie kyslého pôdneho prostredia. Zavlažovanie je možné len po výsadbe a v období väčšieho sucha, pretože krík neznáša príliš veľkú vlhkosť. Dozrievanie je okolo augusta až septembra, pričom zber v záhrade je najlepšie vykonať ručne, aby sa predišlo poškodeniu kríkov a plodov. Netreba zabudnúť ani na hnojenie!
Využitie v kuchyni
V kuchyni sú brusnice veľmi obľúbené. Rôzne recepty existujú tak na ich použitie priamo v rámci hlavného jedla, ako napríklad brusnicová omáčka, ale veľakrát sa využívajú brusnice najmä na konzervovanie a na zaváranie. Populárny je aj brusnicový džem, ale napríklad brusnice sa dajú využiť aj do koláčov alebo sladkých dezertov. Populárny je aj brusnicový čaj, ktorý pomáha pri viacerých problémoch, napríklad močových, reumatizme alebo hnačke.
Ako pestovať brusnice v záhrade – vhodná pôda, sadenie, rozmnožovanie, účinky, spracovanie
Bobuľové ovocie je pre nás všeobecne veľmi zdravé. Jahody, ríbezle, maliny a aj brusnice. Obsahujú množstvo antioxidantov, minerálov, vitamínov a vlákninu. Všetko to sú dôležité látky na udržiavanie nášho zdravia. Bobuľové ovocie, na ktoré sa často zabúda, sú práve brusnice. Občas ich zavarené vytiahneme ako prílohu k mäsu, no len tak si jedlo z brusníc nepripravíme.
Mali by ste to napraviť a využiť potenciál, ktoré brusnice ponúkajú. Okrem toho, že si ich môžete ísť nazbierať, dajú sa pestovať doma v záhrade. Ak ste sa odhodlali na pestovanie tohto kríka, máme pre vás kompletný návod, ako to urobiť. Od sadenia a požiadaviek na pôdu až po dozrievanie a zber plodov. V závere máme pre vás aj pár receptov z brusníc.
Nízky ker s červenými plodmi
Brusnica obyčajná je nízky ker, ktorý má žiarivo zelené listy a červené plody. V prírode sa tieto kríky vyskytujú hlavne vo vyššej nadmorskej výške, v blízkosti ihličnatých lesov. Pôvodne sa pestovala v Severnej Amerike a severných oblastiach Ázie a Európy. Už oddávna sa plody brusnice zbierali na konzumáciu, čaje alebo ako liek.
Rozšírenejšie sú na severnej pologuli a u nás sú dokonca chránené. Brusnicový ker dorastá do výšky 20 – 30 centimetrov a rastie vo veľkých skupinkách. Sú dva základné druhy brusníc - brusnica pravá a brusnica veľkoplodá. Obe patria do čeľade vresovcovitých kríkov. Nadzemná časť kríku je zdrevnatelá, lístky sú tvrdé, menšieho a pozdĺžneho tvaru. Majú striedavé postavenie a neopadávajú. Brusnica kvitne malými bielymi až ružovými kvetmi, od mája do júna. Plody sú pre brusnicu charakteristické, červené s priemerom do 1 centimetra. Sú jedlé, majú horkastú chuť a dozrievajú do konca septembra. Plody sa konzumujú sušené, vo forme džúsov a marmelád. Listy a kvety brusnice je možné tiež využiť vo forme nálevu.
Účinky na zdravie
Poďme sa najprv pozrieť na to, čo všetko sa v týchto zázračných bobuliach nachádza. Na 100 gramov majú brusnice až 15 gramov vlákniny a 53 kalórií. Nachádza sa v nich množstvo antioxidantov, vitamínu A, B, C, K. Z minerálnych látok je to draslík, fosfor, železo, horčík, selén, sodík, vápnik a zinok. Súčasťou sú aj omega-6 a omega-3 mastné kyseliny.
Vďaka týmto látkam užívanie brusníc pomáha pri infekcii močových ciest, slúžia ako prevencia voči močovým kameňom, bojujú proti príznakom rakoviny a udržujú zdravie srdca. Preventívne by ste mali jesť brusnice aj ako posilňovač imunity. Obsahujú totiž enzým nazývaný nedialyzovateľný materiál, čo dokáže rozlišovať zdravé bunky a vírusy. Antioxidanty v brusniciach spomaľujú proces starnutia, zabíjajú a vyplavujú toxíny a vďaka vitamínu C podporujú tvorbu kolagénu. Ak máte problémy s vypadávaním vlasov alebo ich zlou kvalitou, vysoké množstvo vitamínu A a C v brusniciach vám s tým pomôže. Aj toto sú dôvody, prečo by ste mali začať s pestovaním brusníc vo vašej záhrade.
Obľúbené odrody brusníc
Keď sa chystáte na sadenie brusníc, je dobré zorientovať sa v dostupných odrodách. Každá má svoje špecifické vlastnosti, inú kvalitu a požiadavky na pestovanie. Medzi tie najčastejšie pestované odrody brusníc patria:
- Koralle – staršia odroda pochádzajúca z Nemecka. Je obľúbená hlavne pre bohatú úrodu.
- Red pearl – stredne úrodná odroda, no typická svojimi veľkými plodmi. Kvitne a rodí dvakrát do roka, vydrží aj horšie podmienky.
- Ida – skoršia odroda, rastie v guľovitých kríkoch a úrodu prináša dvakrát ročne.
- Sussi – rodí plody strednej veľkosti v priemernom množstve.
- Sanna – bohato rodiaca odroda s guľatými pevnými plodmi. Sú typické tmavo-červeným sfarbením. Sanna patrí medzi stredne skoré odrody.
- Linnea – neskorá odroda s menšími plodmi. Bobule sú sploštené, kyslejšie a keď ich správne skladujete, vydržia vám dlho.
- Runo Bielawskie – ako už názov naznačuje, ide o poľskú odrodu brusníc. Je charakteristická výrazne nižším vzrastom, stredne veľkými bobuľami a rodí dvakrát počas sezóny.
Vhodné stanovište, pôda a vysádzanie
Ako sme už spomínali, prirodzene rastú brusnice pri ihličnatých lesoch, v suchšej pôde. Tento krík nemá rád a nedarí sa mu v pôde, ktorá je premočená, prehnojená a vápenatá. Na takomto stanovišti začnú brusniciam odumierať nové výhonky a postupne zhnije celá rastlina. Ak teda nemáte v záhrade borovicový les, musíte si ho umelo vytvoriť.
Pôda by mala byť priepustná, tak akurát vlhká a kyslá. Stanovište by malo byť polotienisté, priame slnko brusniciam škodí. Pri vysádzaní postupujeme podobne ako pri čučoriedkach. Pripravíme si jamu s rozmermi 80 x 80 x 40 centimetrov a zasypte ju rašelinou zmiešanou so zemou alebo substrátom pre kyslomilné rastliny. Do substrátu vytvorte rukou menšiu jamku a uložte tam sadenicu brusnice. Po vysadení rastlinu polejte a zamulčujte.
Ak plánujete pestovať brusnice v kvetináči, spodná vrstva musí byť drenážna k odvádzaniu prebytočnej vody. Na vrch je vhodné prisypať kôru, aby ste sa vyhli burine a nepoškodili pri pletí plytké korene brusnicového kríku.
Starostlivosť v priebehu roka
Brusnice máte vysadené, teraz je čas na správnu starostlivosť, aby vám bohato zarodili. Počas roka im nemusíte vyžadovať zvýšenú starostlivosť. Hnojiť by ste mali raz do roka. Rastlina vyžaduje hnojivá bez obsahu vápenatých zložiek. Tie by zvyšovali pH pôdy, čo brusnice nemajú rady. Podobné hnojivá sa používajú pre rododendrony alebo azalky.
Kríku sa darí vo vlhkej pôde, no neznesie premokrenie. Na polievanie odporúčame používať dažďovú vodu, pretože klasická voda z kohútika má vysoký obsah minerálov. Počas suchšieho obdobia polievajte výdatnejšie, ideálne dvakrát do týždňa. Zrezávanie pri čerstvo zasadených brusniciach nie je potrebné. Až pri rastlinách starších ako 7 rokov je vhodné zrezať na výšku do 7 centimetrov hneď na jar. Takto dosiahnete lepšiu úrodu, pretože strihom podporíte rast vzpriamených výhonkov. Na konci jesennej sezóny potom odstránite staré a prehusťujúce plazivé stonky.
Kvitnutie, dozrievanie a zber
Trpezlivosť ruže prináša, v tomto prípade sú to brusnice. Môžu rodiť už prvý rok po výsadbe, no pri obľúbených druhoch môžete očakávať úrodu až po troch rokoch. Krík kvitne v dvoch etapách – prvýkrát počas mája a júna, druhé kvitnutie je počas augusta. Vďaka tomu je aj úroda brusníc dvakrát. Úroda sa po prvom kvitnutí zberá koncom júna a je menšia, zbiera sa ručne. Druhý zber je úrodnejší a prebieha počas septembra a októbra. Z tejto etapy sú plody väčšie, kvalitnejšie a chutnejšie. Zber sa vykonáva ručne alebo česákmi, čo je pri väčšej úrode rýchlejšie. Nazbierané plody môžete priamo konzumovať, nechať ich usušiť alebo zavariť. Dajú sa skladovať čerstvé v chladničke, vydržia až mesiac. Mrazené vám vydržia rok.
Okrem plodov sa zbierajú aj listy. Opatrne ich odtrhnite, aby sa nepoškodili alebo neskrčili. Zbierajú sa naraz s plodmi, keď sú najviac zelené. Usušia sa v tieni, umelom svetle alebo na slnku. Teplota by nemala prekročiť 40 stupňov Celzia. Skladovanie je na suchom mieste bez svetla u pripravených plodov aj listov.
Ochrana brusníc pred mrazom, chorobami a škodcami
Brusnice na zimu neopadávajú, takže je dobré preventívne ich pred mrazom ochrániť. Môžete ich prikryť vrstvou čečiny, použiť sa dá aj usušené lístie. Keďže je krík nízky, dá sa jednoducho celý zakryť. V prípade, že aj po prikrytí rastlín niektoré vetvičky zamrznú alebo sa polámu, treba ich odstrániť. Neodkrývajte ich počas zimy, ale rastlinu ošetrite hneď na začiatku jari. Je dobré nechať niektoré plody premrznúť. Vďaka tomu budú mať ešte sladšiu chuť.
Voči väčšine chorôb a škodcov sú brusnice odolné, ohrozujú ich len hubovité choroby. Vyskytujú sa v prípade, ak krík nadmerne polievate a pôda neodvádza vlhkosť preč. Prejavuje sa to opadávaním listov, plody sa v tomto prípade nepoškodzujú.
Využitie v kuchyni
Plody brusníc môžete spracovať rôznymi spôsobmi, skonzumovať ich hneď alebo ich uskladniť na neskôr. Dajú sa zavárať ako kompót, pripravte si z nich šťavy, omáčky, džúsy, koktaily alebo čaje. Najčastejšie sa podávajú práve s mäsom. Hodia sa k hovädzine a divine. Asi každý z nás pozná chuť sviečkovej s brusnicami a šľahačkou. Čerstvé a sušené listy sa používajú na prípravu čajov aj obkladov.
Gazdinky si brusnice uskladňujú vo forme džemu. Pripravuje sa z brusníc, cukru, vody, klinčekov a škorice. Nezvyčajný je brusnicový likér, no určite ho odporúčame vyskúšať. Pripravíte si ho z brusníc, vody, cukru, klinčekov, strúhanej citrónovej kôry a rumu alebo vodky. V lete sa môžete osviežiť brusnicovým smoothie. Na prípravu vám postačí pár minút a ingrediencie si musíte meniť podľa chuti. Vyskúšať môžete napríklad zmes brusníc, jablka, pomarančovej šťavy, vody a pol lyžičky škorice. Pre svojich hostí si pripravte letné drinky plné vitamínov z brusníc.
Autor článku
Kristína Šafrová
Zdroj: https://zdravoteka.sk/byliny/brusnica-obycajna/
https://www.topbyvanie.sk/magazin/ako-pestovat-brusnice