Ak ju nepoznáte, môžete to napraviť. Na pultoch predajní sa síce vyskytuje menej často ako jej známejšia príbuzná kapusta pekinská, ale pri troche snahy na ňu určite natrafíte. Je oveľa menšia a netvorí pevné hlávky. Má voľné listy, ktoré vyrastajú na krátkych hrubých svetlozelených alebo bielych stopkách. Listy sú hladké zelené a v hornej časti zaoblené. Majú veľmi jemnú sladkastú chuť. Jedia sa surové, ale dajú sa tepelne spracovať, napríklad na panvici, v rúre či na grile.
Nenáročná plodina na pestovanie
Pre túto kapustu vyberte slnečné stanovište, ale dobre porastie aj v polotieni. Pôda by mala byť ľahká a priepustná, s pH od 5,5 do 6,5. Neodporúča sa jej pestovanie na mieste, kde ste predtým pestovali akýkoľvek druh kapustovej zeleniny. Najlepšie sa jej bude dariť po uhorkách.
Výsev
Semienka môžete vysievať priamo do voľnej pôdy, najlepšie koncom mája až začiatkom júna. Vysievať sa dajú až do konca júla, prípadne ešte začiatkom augusta. Vysievajte do hĺbky maximálne 1 cm, do riadkov vzdialených 25 až 30 cm. Semená vyklíčia za 10 až 14 dní, pričom teplota by sa mala pohybovať od 15 do 22 °C. Rastliny potom pretrhajte na vzdialenosť 20 cm. Listy sa dajú zberať asi po 50 dňoch. Kapustu, samozrejme, podľa potreby zavlažujte a z porastu odstraňujte burinu.
Zelenina plná vitamínov
Kapusta čínska obsahuje glukozinoláty, karotenoidy, betakarotén, vápnik, draslík, fosfor, mangán, železo a horčík, vitamín C, ale aj množstvo ďalších vitamínov. Má nízky obsah kalórií, takže je vhodná pri diéte. Známe sú jej liečivé účinky: antioxidačné, antimikrobiálne, zlepšujúce imunitu. Pak choi dokonca slúži aj ako prevencia rakoviny.
Využitie
Pak choy sa neodporúča skladovať podobne, ako mnohé iné druhy šalátov. Najlepšie je konzumácia hneď po zbere. Chuťovo je táto listová zelenina skvelá v surovom stave, avšak je vhodná aj na tepelú úpravu. Napríklad nad parou (maximálne 8 minút), pražená na panvici alebo grile (2 minúty) alebo varená vo vode (2 až 3 minúty). Využijete ju pri príprave ázijských jedál, ale aj ako ľahkú prílohu.