Do rodu Psidium patrí asi sto druhov. U nás sa dva z nich pestujú v bytoch – guajava jablková a guajava Cattleyova.

Guajava jablková (Psidium guajava)

Rastlina pochádza zo Strednej Ameriky a dnes sa pestuje v trópoch a subtrópoch celého sveta. Existuje veľké množstvo odrôd, ktoré sa odlišujú tvarom a veľkosťou plodov, ale aj farbou šupky a dužiny. Rastliny kvitnú a rodia v závislosti od podnebia buď sezónne, alebo takmer celoročne. Plody sa dajú skladovať len niekoľko dní, preto sa k nám dovážajú iba veľmi zriedka. Ak na ne v obchode natrafíme, doma ich treba skladovať na chladnom mieste, kde vydržia maximálne týždeň.

Sladkokyslé plody

Bobule majú veľkosť 4 až 12 cm a hmotnosť do 200 g. Na vrchole je viditeľný zachovaný kalich. Tvar plodov sa rôzni v závislosti od odrody – podobajú sa na jablko alebo hrušku. Zelená až žltozelená tenká šupka je sklovitá, mierne lesklá. Dužina je po dozretí mäkká a šťavnatá. Jej farba je žltkastá, žltozelená alebo ružová, v strede intenzívnejšie zafarbená dočervena. Má lahodnú sladkokyslú aromatickú chuť, ktorá sa dá prirovnať k hruškám s prímesou figy a dule alebo jahody. Vôňa je veľmi intenzívna a príjemná. V strede plodu v sklovitej dreni je množstvo žltohnedých nesymetrických tvrdých semien. Možno ich konzumovať spolu s dužinou. V krajinách, kde stromy pestujú, sa plody konzumujú surové alebo sa z nich pripravujú šťavy a marmelády.

Guajava Cattleyova (Psidium cattleyanum)

Je to vždyzelená rastlina pochádzajúca z Južnej Ameriky, ktorá na jar zakvitá množstvom bielych kvetov s veľmi intenzívnou vôňou a sú otvorené asi dva dni. Plody sa na semenáčoch objavujú po troch až štyroch rokoch, na naštepených rastlinách asi po 18 mesiacoch po naštepení. Zrelé bobule sú tmavočervené, sladkej chuti, ktorá pripomína jahody, preto sa tejto rastline hovorí aj jahodový strom. Dužina je voňavá, má tmavočervenú farbu, ktorá je v strede svetlejšia až biela. Obsahuje veľký počet drobných semien, ktoré sa jedia spolu s dužinou. Existuje aj žltoplodý variant lucidum.

Ako si guajavu dopestovať doma

- Rastlina je veľmi dekoratívna, a keďže je veľmi nenáročná, do jej pestovania sa môže pustiť aj menej skúsený pestovateľ subtropických rastlín a dočká sa chutnej úrody.

- Vyžaduje výživný, priepustný substrát s dobrou drenážou. Môžeme použiť klasický substrát na izbové rastliny, do ktorého pridáme malé množstvo rašeliny a piesku.

- Veľmi dôležitý je dostatok svetla a závlaha. Výdatne zalievame najmä v období rastu.

- Rastlinu pravidelne prihnojujeme univerzálnym hnojivom alebo do substrátu zapichneme hnojivé tyčinky.

- Presádzame ju iba podľa potreby do väčšej nádoby, najlepšie na jar.

- Dobre sa jej darí v svetlom byte s možnosťou letnenia na chránenom balkóne či lodžii. Môžeme ju vyložiť aj do záhrady a črepník zakopať do pôdy. Dobre znáša priame slnečné žiarenie.

- Pred príchodom mrazov ju prenesieme do bytu. Výhoda je, že znáša aj ústredné kúrenie a netrpí škodcami.

- Celý rok potrebuje teplé miesto, kde teplota ani v zime neklesne pod 10 °C. 3 Opadávanie listov v zimnom období je minimálne a rastline neškodí. V tomto období zálievku obmedzíme.

- Niekedy sa stane, že koncom leta rozkvitne ešte raz, a tak sa pred Vianocami môžeme dočkať druhej úrody.

- V prvých rokoch sa odporúča zaštipovanie výhonkov, aby sa rastlina pekne rozkonárila a podporí sa tak aj tvorba rodivých výhonkov.

- Hoci je rastlina samoopelivá, pri pestovaní v uzavretých priestoroch je vhodné peľ z tyčiniek prenášať malým štetcom na piestik. Z opelených kvetov sa vyvíjajú zelené plody, ktoré dozrejú o štyri až päť mesiacov. V priemere dosahujú veľkosť asi 4 cm. V plnej zrelosti opadávajú.

- Konzumujeme ich v surovom stave, pričom šupku radšej odstránime. Dužinu môžeme pokvapkať citrónovou šťavou a posypať cukrom. Sú chutné v ovocných šalátoch či krémoch alebo sa z nich dá pripraviť kompót.

- Okrem toho, že plody sú veľmi chutné, obsahujú najmä veľké množstvo vitamínu C – v závislosti od odrody a stupňa zrelosti 200 až 900 miligramov na 100 g dužiny. Nezanedbateľný je aj obsah provitamínu A, vitamínu B a minerálnych látok – železa vápnika a fosforu.Autor: Danka Ačová